Paris, France (zážitky) (aneb Ja som vedela nač berem ten Paralen!)

Boli sme s friendkami v Paríži iba 3 dni ale stalo sa nám tam takmer všetko! Pamiatky sme stihli štýlom rýchleho turistu všetky (iba kráčaš, fotíš sa a nezajebávaš sa pri každej kachličke) plus milión ďalších vecí. Pičérom (akože, ten, kto stále a najviac pičuje) dovolenky som bola rozhodne ja, ale ja sa explicitne vyjadrujem vždy, to len baby nikdy nenadávajú tak som bola za hulváta.

::::Hostel Auberge Internationale des Jeunes::::
Náš hostel bol... akože dobrý, ale taký svojský (aj keď v metre kde spali bezďáci bolo teda teplejšie). Izbu všetci hostia museli povinne meniť každú noc a nik nám nevedel povedať prečo [prvý recepčný nevedel po anglicky (vzdali sme to keď sme sa ho snažili spýtať, že a kam si akože máme dať ráno mokré uteráky a on nám odpovedal, že jasné, môžme si tu požičať uteráky za 5 eur), druhá furt opakovala len "is's a rule" čo nám tiež toho moc neprezradilo a pri treťom sme to radšej už ani neriešili], ale podľa mňa to bolo preto lebo to bol kedysi kláštor a sestry sa tam zabíjali a strašilo tam a keby bol človek v jednej izbe viac ako noc, tak by ho ten duch posadol (ale to nemuselo byť pravda, chápete, ja som súdila len strašne subjektívne na základe výzoru toho tam). Prvú a poslednú noc sme spali v izbe, ktorá mala teplotu asi 11°C ale okrem toho bolo všade krásne čisto (ako som poslednú noc zistila, keď sa mi konečne odopchal nos, zjavne čistili všetko octom). Ďalší problém bol, že kde na poschodovej posteli spať. Dole sa spať bojím, že ma horný človek pripučí a hore sa spať bojím lebo som moc blízko steny. Sranda bola, že nemali navliečky na paplón, ktorý smrdel a bolo na ňom niečo biele (ale fakt si nemyslím, že by sa dakto odvažoval jebať na hornej hegajúcej posteli... síce... niekedy sa rozhegať musela), tak ja reku, že si za 2e zakúpim na recepcii, veď z mojej výplaty 40 eur za minulý mesiac si to môžem dovoliť. Tak kúpim, dojdem na izbu idem navliecť perinu a vtom zistím, že to je plachta, ale vyjebala som sa na to lebo jednak sa mi nechcelo ísť na recepciu a druhak by mi stejnak nerozumel. Ale inak som úplne nenáročný cestovateľ.


::::Zaujímavosti::::
* V Paríži je jeden 96 poschodový mrakodrap (taký čierny) a vraj mnoho ľudí s tým nesúhlasilo, tak sa ustanovil zákon, že v centre sa nesmú stavať budovy vyššie ako 7 poschodí. Na fotke ten vytŕčajúci:

* Omylom sme sa ocitli v takej černošskej štvrti ktorá je pri Friends hosteli (čiže ak by ste chceli bývať v tomto hosteli tak na to zabudnite, je v ghette a pochybujem, že by ste prežili cestu z metra do brány) a tam sa všetko zomlelo tak rýchlo a my sme si ani nestihli všetko uvedomiť a už sme prchali naspäť. Lebo, keď sme vyšli z metra tak ja som si 1. všimla dvoch vojakov jak pacifikujú dákeho černocha a 2. že východ z metra je oplotený a na plote sú ostne. Vonku bol celkový hluk a to kričali černosi za tým plotom a sápali sa po nás pomedzi plotové tyče. Baby boli zahľadené do mapy a jedna z nás skoro prešla turniketom (vchádzalo a vychádzalo sa z metra len turniketom) ale v poslednej sekunde(!) som zakričala STOP a hnala som ich aby sme šli späť do metra. Ja fakt neviem, čo by sa stalo kebyže prejde, či ju zabijú, znásilnia, okradnú, predajú na orgány... ale tuším som aj bola rada, že som im nerozumela čo hovoria.

* Fakt neviem prečo, ale v supermarketoch balili ovocie jednotlivo. Jablko v sáčku a banán v sáčku. Voilá.

* Na uliciach sme stretli asi 3 krát rôzne madrace. Ja fakt neviem, či tí ľudia hádžu špinavé madrace rovno z okna na ulicu alebo what is the purpose, ale bolo to každopádne vtipné. (Niekde mám aj fotku jak na ňom skáčeme, ale to viete, keď ochoriete tesne po vrátení sa tak sa tie fotky ťažko zháňajú.)

* Keď sme prišli na letisko cestou domov, tak to letisko je strašne malililinke (veď Ryanair) a dokopi je tam asi 10 stoličiek a my sme chceli sedeť a jesť paštéty jak praví Slováci a Česi, lenže všade bolo plno, no o chvíľu sa uvolnilo asi 6 sedačiek. Rýchlo sme tam bežali, keď zrazu SBSkár povedal, že tam nemôžme ísť, lebo je tam položená "strange box". A fakt, na koši bola neznáma, podozrivá čierna krabica. Kokos, tak sme sa báli! Východ bol zablokovaný krabicou a druhý bol až na opačnom konci, tak sme sa uchýlili k wéckam. Došiel bager s betónovým kochlíkom aby doň krabicu vložili. SBSkár začal ľudí evakuovať, že majú ísť preč a von, ale šeci mali piči a jedli ďalej, proste, oni sa akože nebáli?! My jediné(!) sme cupitali von! Keď ani po 10 minútach nik nevyšiel, tak sme šli späť a tam život plynul normálne ďalej, ani stopy po krabici. A my už sme sa nedozvedeli, čo sa vlastne stalo. No a tesne potom, jak sme si sadli, celé parížske stresy a nadšenie zo mňa opadli, ja som sa uvoľnila a mohla mi pekne doraziť teplota, ktorú som nabitým programom tri dni úspešne držala na uzde (lebo fakt akože, chorobu fakt neviem kam by som v našom programe vopchala). Najprv ma začalo klepať od zimy, o chvíľu mi bolo mega teplo. Mám taký fasa teplomer, kvázi vzorka z lekárne od Nurofenu, že je to len akoby taká kreditka, ktorú si priložíte na čelo a merá vám teplotu po 15 sekundách. Tak som priložila a že 38. Hm, fasa. Dala som si Paralen a aspoň mi bola cesta naspäť lietadlom úplne šumafuk (lebo bežne sa bojím) aj keď boli turbulencie, mne to bolo jedno. A ako to dopadlo, viete.

Paris (aneb Najprv o pamiatkach z môjho pohľadu)

Boli sme s friendkami v Paríži iba 3 dni ale stalo sa nám tam takmer všetko! Pamiatky sme stihli štýlom rýchleho turistu všetky (iba kráčaš, fotíš sa a nezajebávaš sa pri každej kachličke) plus milión ďalších vecí. Pičérom (akože, ten, kto stále a najviac pičuje) dovolenky som bola rozhodne ja, ale ja sa explicitne vyjadrujem vždy, to len baby nikdy nenadávajú tak som bola za hulváta. Viac o zážitkoch v nasledovnom poste, teraz len nudne a sucho o pamiatkach (ale nie zas až príliš nudne a sucho!).

::::Notre Dame::::
Alebo Chrám matky božej v Paríži, domov hrbatého ohyzdného Quassimoda, pred ktorým sme sa s kamčou odfotili ako hrbáči, že sme si pod bundy dali tašky a to vytvorilo hrb (podľa mňa mrte vtipné). Notre Dame je náhodou celkom pekný kostol a katolícky gangstas sú určiťe šťastní, že niečo také majú. Poškvrnila som božiu pôdu keď som na zem vyliala čaj z termosky, pričom rozliatie sprevádzalo moje srdcervúce "do kurvy", ktoré svätosti tiež moc nepridalo. No a potom hore na chráme som chytila strach z výšok (to mám odkedy som skákala kyvadlový zoskok z mostu Lafranconi) a bola som nevrlá na baby až kým som nezišla späť na pevnú pôdu. Inak akože výhľad pekný!
Photos: Vľavo Notre Dame z diľky, v strede zvnútra a na pravo sídlo holubov pri ňom.

::::Louvre::::
Louvre je strašne super a nádherný a velkolepý ale vraj ho človek neprejde za celý deň, néto keď sa tam dostane pol hodinu pred zatváraním ako my. Tak sme len bežali na Monu Lisu a ja tomu celkom nechápem, lebo predtým, než som šla na výlet sa mi niektorí ľudia, čo už v Paríži boli chválili, že sa odfotili blízko Mony Lízy, ďalší vraveli, že sú tam na ňu strašne dlhé polhodinové rady aby sa vôbec k nej dostali a my sme prišli, stali si rovno vedľa nej, odfotili sa a odišli. Oproti nej je Posledná hostina a sme sa smáli lebo akože príbeh: na poslednej hostine sa všetci strašne sťali a prežrali, vedľajsí obraz bol zas orgiový, tak, že najebánci šukajú všetko čo im pod penis príde a ďalší obraz bol dáky výjav z bojov, akože všetci mŕtvi na zemi, tak náš koniec príbehu bol, že sa ušukali k smrti.
Photos: Louvre zvonka (bez pyramídy) a Mona Líza.

::::Versailes::::
Neviem, či ste vedeli, že Versailes sa nenachádza v Paríži ale 45 minút vlakom od neho, ale ja som to dovtedy nevedela (inak, cestovné dosť lacné, jeden lístok 1,7 eur, to je pomaly jak u nás). A vedeli ste, že študenti od 18-26 rokov majú skoro všetky vstupy zadarmo? Okrem versailských záhrad, kam sme aj tak nešli, lebo začalo pršať. Mňa asi najviac zo všetkého zaujímalo, aké sexuálne praktiky boli najobľúbenejšie za čias Ľudovíta XIV., lebo vtedajší ľud boli prasatá a jebávali s kadekým a kadečím. Odpoveď som sa nedozvedela (vlastne som sa ani nepýtala).
Photo: Versailles pri príchode (nepripadá vám, akoby to bolo obrátené? Ja neviem prečo mne hej).

::::Eiffelovka::::
Je malá jak Socha Slobody. Malá a čapatá. Na fotkách vyzerá taká majestátna a chudá a v krásnom prostredí zasadená ale pritom je asi meter od 6 prúdovky a rieky. Všade pobehujú pofidérni predavači s príveskami malých Eiffeloviek. Ale akože pekná bola, to áno. Neviem čo viac dodať.
Photo: To je ona, ani do foťáka sa nezmestila! 

::::Sacre Coeur::::
Ak by ste niekto (ako ja) nevedeli, čo Sacre Coeur je a na pokraji síl a v začínajúcej chrípke sa tam snažili doplaziť (pozor na vyššie spomínané ghetto, ktoré je o ulicu ďalej) (a zážitky z neho o článok ďalej),tak vedzte, že je to najvyššie položené miesto v Paríži a vedie naň asi 3 miliardy schodov. Ale výhľad bol pekný, to viete, že ja nad nočnými výhľadmi masturbujem, čiže (a veru sme sa tam skôr ako za tmy ani nedostali).
Photos: Vľavo výhľad (o tom 96 poschodovom neskôr) a vpravo samotná katedrála.

::::Invalidovňa a Múzeum armády::::
V Invalidovni je pochovaný Napoleon Bonaparte (a dáky Napoleon I, II a III... ježiši, trapas, ale prosím vás, uveďte to niekto na pravú mieru, ja v tom mám mišung, ktorý je ktorý, II. je Bonaparte, ne?), ale jeho hrobka nie je označená, čiže bůh ví, že jo. Potom hneď vedľa je múzeum armády (v ktorom sa ma pán na informáciách spýtal, či sme z ameriky, lebo že mám americký prízvuk angličtiny. No skoro som sa tam dosrala a došťala od pyšnosti, takú pochvalu mi asi nikdy nikto nedal! Ó, áno!), ktoré ale bolo zväčša zatvorené a mňa francúzska revolúcia moc nebaví (sorry), čiže som to len tak preletela.
Photos: Invalidovňa a múzeum armády.

::::La Defence::::
La Defence je mrakodrapová štvrť na okraji Paríža, ktorá symbolizuje víťazstvo nad Pruskom na tom mieste, tak tam postavili obrí mrakodrap v tvare víťazného oblúku. Bola to hlavne business štvrť a taká lepšia, bohatšia (až natoľko lepšia, že keď som chcela zo supermarketu vyjsť cez pokladne aj keď som nič nekúpila- veď normálka, ako u nás, ne?- tak som musela SBSkárovi ukázať bundu, s tým, že ju prehľadal, či som nič neukradla. Nepamätám si, kedy som sa cítila až takto trápne). No a pri tých mrakodrapoch mi zas došlo, že nech si kto chce ospevuje Paríž a iné mestá akokoľvek... New York, je New York. Proste tie mrakodrapy, to je asi fakt moje, v tej štvrti Paríža som sa cítila najlepšie, čo tam po dákej Champs Elyses!
Photo: Moderný Víťazný oblúk.

::::La Fayette::::
Už len ten názov znie nóbl, ale keď som si prečítala že "La Fayette Galeries", tak neviem prečo ma napadlo, že to budú fakt dáke art galeries (lebo tie ja strašne móžem), tak som sa na to celkom tešila ale ono to bolo dáke strašne prehnane módne nákupné stredisko, kde najnižšia cenová kategória bol Gucci. Došli sme tam tesne pred otvorením a strašne som sa smála, lebo akonáhle SBSkári otvárali dvere, tak sa dnu tlačili ľudia nazhromáždení vonku jak u nás keď sú zľavy v Kauflande a pred ním stoja dôchodci. A na nás tam zas kukali jak na zlodejky, ja tak nemám rada tieto nóbl priestory.
Photo: Takto to tam vyzerá vnútri, podľa mňa, úplný Aupart, ne?

::::Víťazný oblúk::::
 Víťazné oblúky sú v Paríži až tri, jeden normálny, ten akože "pravý" na konci ulici Champs Elyses, potom "Malý" pri Louvri a moderný mrakodrapový v štvrti La Defence. Na ten normálny sa dá ísť aj hore!
Photo: nemám zatiaľ!

...that's all for now, ale! To be continued príbehovou verziou! Stay tuned, to sa potom nasmejete!

American roadtrip part IV ...Berlin + Pittsburgh

BERLIN
Áno, moji najdrahší a najmilší (vidíte, aj ja viem byť milunká a beznadávková, ale nebojte, neudrela som sa tehličkou po hlavičke ani mi nešibenká, veď mňa to prejde), aj v USA je Berlín. Je to mestečko, ktoré založili európski kolonisti počas II. svetovej vojny (a teraz poďme všetci spoločne hádať odkiaľ asi tak mohli byť). Mestečko Berlín sa nachádza v štáte Ohio a je typické svojou AMIŠSKOU kultúrou a je v ňom najväčšie amišské zoskupenie na svete. Viete, kto sú to Amiši? (Skoro nik nevedel, keď som im hovorila, tak to vysvetlím: Amiši sú ľudia, ktorí žijú tradičným spôsobom života, nakladajú pasú ovce a kozy a dobytok, oblečenie perú v potoku a šijú si ho sami, nepoužívajú elektrinu a vezú sa v kočiaroch. Chlapi sú typickí bradou a klobúkmi a ženy majú jednoduché šaty a dačo- asi čepiec- na hlave. Na lepšiu predstavivosť obrázky:)

Cestou som sa trochu bála, lebo všade na zemi boli hovienka od koňov a každý kilometer boli osamotené domy s Hewittovským nádychom (z Texaského masakru motorovou pílou). Segrin výrok: "Máme inak dosť benzínu? Tu pumpa isto neni, lebo kone benzín nepotrebujú."
Akože are you fucking serious Parkovisko pre kone(!) popri normálnom parkovisku:

 Boli sme sa kuknúť na ich akože typisch farme a tomu Amišovi som povedala, že: "I love sheeps!" A on na to že: "Me too," a tak sa divne uškrnul, tak bohvie jak to myslel.

PITTSBURGH
(píše sa to vlastne takto? Ja teraz fakt neviem!)
V Pittsburgu lialo ako z 8 krhiel, tak sme vytasili igelitové modré pršiplášte a kráčali sme si to po meste jak najväčší páni (lenže Eliza to nedomyslela a nechala si tenisky, ktoré potom zabudla v kufri kde nebol vzduch a bolo teplo a splesniveli, tak leteli z 33. poschodia šachtou na smetie dolu. Moje najobľúbenejšie tenisky!).
Šli sme do múzea Andyho Warhola (kde sa nemohlo fotiť) a najväčším skvostom pre mňa rozhodne bola medená platňa dlhá 3x5 metrov, na ktorú ožratí na pardť s kamarátmi našťali a ona skorodovala a sú na nej rôzne obrazce z moču. Ach, to je umenie! Jo a vedeli ste, že Andyho máti bola Slovenka? No hej, to teda bola!

Pittsburgh:

American roadtrip (part III) ...WISCONSIN & NOAH'S ARK WATERPARK

Wisconsin. Štát syru. Miesto odohrávania sa príbehu Život s Louiem. Miesto natáčania That 70's Show. A mnoho mnoho ďalších synoným. (Ale akože úprimne, fakt neviem prečo sa to volá Štát syru, keď syry sme našli akurát v jednom obchode s obrovskou nafukovacou kravou na streche, ale nechcem do toho nikomu kecať, chápete.)
Šli sme sem, aby sme 2 dni strávili v najväčšom aquaparku v USA 'Noah's Ark Waterpark' (odniesli sme si z toho napríklad aj poučnú teóriu). Boli tam aj také pičovinky jak v Krok za krokom, že idete taký veľký splash (jednému malému chalanovi to stiahlo plavky, potom plakal lebo mu všetci videli pindíka) (akože dobre, chudák malinký, ale bolo to fakt vtipné, tak som sa aj ja smiala) (aj keď plakal, shame on me!).
Chodili sme tam bosí a mňa potom večer boleli aj také svaly na chodidlách, o ktorých som vôbec netušila že ich mám.

Na ďalší deň ma kamoška efektívne prehovárala ísť s ňou do takej tuby, kde by sa mi plavky v tej rýchlosti a tlakom vody zarezali až k maternici (ale od toho sú predsa kamaráti, aby vás prehovárali na veci, ktoré vlastne robiť chcete), keď vtom prišli dáke mračná a začalo mierne a čím ďalej viac a viac pofukovať. Začalo liať jak z troch krhiel. V rozhlase začali hlásiť, že všetky atrakcie sú do odvolania zrušené a park sa zatvára lebo na ceste je menšie tornádo. Začalo sa blískať a sirény začali húkať. S tatom som bežala do auta len v uteráku, lebo medzitým sme sa chceli prezliecť nech nejdeme mokrí do požičaného auta ale vyrušili nás, tak sme obaja uháňali ako oživot s davom pridŕžajúc si uterák na háklivých partiách. Nastúpili sme do auta. Tatov výrok: "Inak... čo by sme asi tak povedali policajtom, kebyže nás zastavili? Ja som nahý a len v uteráku, ty si len v uteráku, sedíme v cudzom aute od ktorého doklady som zabudol na holeti a vlastne ani osobné doklady tu so sebou nemáme...?" Našťastie nás nik nezastavil, všetci len riadili dopravu a dostávali ľudí do bezpečia.
Tornádo akože úplne sklamalo a faililo, ani som ho nevidela, tak neviem no, čakala som väčšiu ekšn, jak vo filmoch, veď to poznáte. Na obrázku západ slnka po "tornáde".

Vo Wisconsine sme boli ešte v takom strašidelnom dome, kde som sa skoro posrala od strachu (a báli sa aj dospelí, čo s nami boli!) ba dokonca sa mi stala taká vec, že som sa dvojnásobne zľakla. Dvojnásobné zľaknutie funguje na princípe, že sa zľaknete a ešte v tej sekunde, keď nie ste odľaknutí sa znova zľaknete. Na obrázku miesto činu, akože zruinovaný Biely dom.

...to be continued ;-)

Teória tobogánu v Noahs-Ark Waterpark

(pôvodne to bolo myslené tak, že keď budem tento čánok písať, vy už dávno budete vedeť, čo je to Noahs-Ark Waterpark ale... nezodpovedná je táto dnešná mládež! Tak je to aquapark vo Wisconsine kde ďalej pokračoval náš roadtrip, ale k tomu sa ešte dakedy dostaneme)

Teória tobogánu v NAW znie takto:
Každý človek vnútorne túži vyskúšať ten najstrašidelnejší a najdlhší a najhrozivejší tobogán v auqaparku ale bráni mu v tom jeho strach. Ale! Pokiaľ každý robí to isté (t.j. ide na ten tobogán), tak je to určitým druhom prestíže a človek nechce zaostávať. Preto ide do rady na ten tobogán ale stále sa vnútorne bojí a rozmýšľa nad tým, či si to nerozmyslí a stade nezdrhne. Lenže tá rada je POKOKOT dlhá a keď už v nej človek stojí HODINU a potom keď príde na rad je už na to celé taký rezignovaný, že mu je už úplne jedno, či sa toho bál alebo čo a zaujme postoj, že keď už na niečo musel počkať HODINU tak na to proste už ide lebo by tú hodinu len zbytočne zabil, čo by bolo nepraktické. Nakoniec sa spustí a je to úpne super zážitok, ale druhý krát by už nešiel lebo zas tá pokokot dlhá rada...

Teraz si to poďme aplikovať do praxe:
Zajtra mám štácky a idem predposledná. Predo mnou bude fakt-neviem-koľko-a-ani-ma-to-nezaujíma ľudí. Teoreticky by sme tam mali byť už od samého začiatku kvôli registrácii, či čomu. Prakticky však stačí dojsť za pochodu keď sa budeme blížiť na radu. Ak by to malo prebiehať podľa Teórie tobogánu v NAW, tak by som mala prísť hneď na začiatku aby som tesne pred vstupom bola už taká rezignovaná, že by som sa prestala báť a bolo by mi to už jedno a chcela by som to mať čím skôr za sebou a niečo by som tam už hádam vypotila.

Otázkou však zostáva, či je táto teória aplikovateľná aj v praxi. Moja miera ambiguity je dosť vysoká, čiže... vyskúšame ;-)

American roadtrip part II DETROIT + CHICAGO

3rd stop: DETROIT

Detroit je také zaujímavé mesto, lebo kedysi tu bol závod Fordu ale v roku 2008 ho zavreli a strašne sa prepúšťalo, tak z mesta odchádzali celé rodiny za prácou dakam, ale to ne tak, že odišlo 2000 ľudí, ono ich odišli 10000-ce a ostali tu už len hlavne naši opálenejší rovníkoví priatelia. Normálne sú tam štvrte, ktoré sú úplne vyľudnené. Pohľad na exFord fabriku.

Tam sme šli do múzea automobilov, ktoré bolo v štvrti, kde som sa fakt bála, pretože na budovách boli vybité okná a tak a keď sme blúdili tak nás obklopila skupinka asi 10-tich černochov, ktorí fakt nevyzerali zrovna moc prívetivo a kričali na nás a šialene gestikulovali rukami. Predpokladali sme, že to asi miestny pozdrav nebude, zaradili sme spiatočku a prášili späť. Všetkým v aute som povedala, aby si dali radšej nižšie hlavy pre prípad, že by začali na nás strieľať (nezačali).

V moteli na raňajkách som sa zoznámila s takým strašným jebačom, ktorý mi spravil raňajky (dobre, tak preto, že som nevedela jak sa zapína toastovač, hriankovač, waflovač ani jak sa robia pancake-y v tom ich divnom stroji ale! nemusel to robiť, chápete! ja som ho nenútila!), pokecali sme (teda... moja angličtina je beztak na nekomunikovateľnej úrovni, néto ešte keď mám kecať s niekým fakt jebateľným). Segra bola mrte naštvaná, lebo ona po anglicky moc nevie a že som jej ho "prebrala" (jeho kontakt som stratila do piče materinej a fakt som si nepamätala ani len jeho meno!!!).
Segrin výrok dňa: Ja: "Čo ideš teraz robiť?" Ona: "Idem si počúvať pesničky, kde sa spieva 'I will kill my sister'."


4th stop: CHICAGO

Chicago bolo úplne popiči a nebolo vôbec preľudnené (ale možno to bolo preto, že bol Deň nezávislosti a 70% obyvateľov bolo v piči riti na dovolenke, ale to len hlásili v správach, čiže neviem, nakoľko je to dôveryhodné...). A je tu dokonca aj zeleň, čo je vo veľkomeste celkom nevídané (vidíte? Tam to malé zelené v pravom rohu!)

Boli sme v druhej najvyššej budove sveta (1. naj je v dákom ázijskom štáte, o tom možno skôr u Fox sa pýtať) na 103-ťom poschodí (celkovo má 110) (ale je to marketingový ťah oproti Empire State Building, lebo tam sa dá ísť "len" na 102-hé), ale teraz už najvyššou budú nové troj-až-štvorčatá, ktoré vyrastajú na mieste amerických exDvojičiek (jeden ich pád je pre nich príliš mainstream, chápem). Cestou dole bola pokokot dlhá rada na výťahy a Eliza spočiatku nevedela akú dobrú vec spravila, keď sa začala s čašníkom baviť, lebo on nám potom vybavil nákladný výťah, čo bolo strašne popiči lebo bol obrovský a bolo to proste celé hrozne moc cool! Dôkaz, že ta to ja uprimna!

A tie ich nadzemné električky sú strašné, to keď by vám každých 10 minút malo pred oknom ísť, tak by som radšej pod ňu skočila.

Odpadla som na Navy pier (dáky prístav tuším, fakt odo mňa viac nechcite, tyčkovala som tam do kontajnera, nič iné ma nezaujímalo) lebo som dostala hrozne silné krámy a bolo asi 45°C a nějak mi nesedlo, no.
Tentokrát sme si dopriali luxus a bývali v peknom hoteli a né v moteli jak z hororu a kufre na izbu nám niesol taký milunký chalan. Segrin výrok: "Bože, on je taký zlatý, nemôžte mi ho niekto kúpiť?" A keď nám niečo hovoril, tak som mu povedala, že: "Sorry, I dont understand your accent," snáť si to nebral osobne lebo na ďalší deň sme ho už nevideli, tak snáť nespáchal samovraždu (aj tú sme videli! Resp. pokus o ňu! Ale o tom neskôr, pekne poporade! To zas až späť v NYC). Deň vďakyvzdania nezávislosti sme strávili na americkej party-lodi, ktorá v noci ohňostrojovala.

Jo a ešte typisch parkovisko, tzv. "mám rád keď mám svoju garáž ja a všetkých mojich 1500 susedov priamo v dome". Spodná štvrtina sú garáže.

Ježíííš, jasne! Ešte dom ako piču vám ukážem, ale neviem nájsť tú foto, tak len takú lacinú z netu dávam, aj keď z tohto pohľadu to sucks (ale google mi nič k "chicago vagina house" nenašiel). Ten v pravo v rohu nad fazuľou, z predu vyzeral úpne jak oná!

American roadtrip (part I) ...NYC + NIAGARA FALLS

1st stop: NEW YORK CITY

Po troch hodinách spánku a 10 hodinovom lete, kde tesne predtým ako sa vám konečne podarí zaspať rozhlásia, že sa pokazila dáka elektrina a letíme naslepo (a akože, spite) sme nasadli do žltého taxíka s vodičom bovieakej národnosti, ktorému by som sa za bežných okolností oblúkom vyhla (ale bolo to čierno-žlto-červeno-moslimovo-zmiešané), ktorý sa s nami celú cestu na Manhattan snažil rozprávať, no my sme mu ani kokot nerozumeli. Prvý pohľad na Manhattan je... buďme úprimný, ale fakt hrozný, hnusný a normálne že fujky-fuj. V okolí sú samé fabriky a strašne veľa mrakodrapov okolo krotých sa vznáša dym a hmla z bohviečoho. Po tom, ako sme vyšli z tunela na Manhattan sme už oblohu nevideli, lebo všetko zakrývali mrakodrapy cca zo 70-tych rokov, čiže nie moc vábne vyzerajúce. Na obrázku tá kocka v strede je centrála OSN, o ktorej sa práve učím na štátnice :D

Ale to mesto nemá chybu!!! Je to mesto neobmedzených možností. Je to mesto, kde prebieha každodenný boj o prežitie, kde sa o 16:00 popoludní nemôžte pohnúť lebo idú akurát všetci domov z roboty.

Je to mesto, kde keď idú dáki dvaja na ulici a rozhodnú sa, že teraz je ten pravý čas na hip-hop battle a rozdajú si to napr. v strede cesty, tak sa okolo nich vytvorí kruh s nadšenými ľuďmi, ktorí sa postupne v danom battli vystriedajú.
Je to mesto, kde najváženejší najmužnejší chlap v obleku vkročí do gay klubu, na wéckach sa prezleče to trblietavého obliečka a densuje si jak najväčšia buzna na svete pretože ňou aj fakt je.
Je to mesto, kde v strede augusta začne len tak z ničoho nič snežiť, potom sa vytvorí dúha a život funguje ďalej.
Nákupy tam sú proste úžasné, oblečenie je tam lacné a dajú sa tam nájsť mega alternatívne kúsky. Poučenie z nákupov: niektoré veci sa proste nerobia. Napr nehádžete starých ľudí zo schodov a tak isto ani Conversy za 20$ nenechávame len tak ležať na poličke v obchode!
Ulice na Manhattane sú usporiadané zo západu na východ od 1st Avenue" po "6th Avenue" a z juhu na sever od "1st street" až bo "bohviekoľkú street" ale my sme ďalej ako na 60-tej neboli, lebo tam sa už hrozne stmievalo (rozumej samý černoch na každom rohu a nevyzerali zrovna prívetivo... no jo, niet nad Bronx). Na obrázku sú typické bronxské paneláky, ktoré sa volajú "blocks" a sú vždy tehlovej farby a bývajú tam tí najväčší vyvrheli spoločnosti.

Hláška dňa: Tých ľudí sa ani neoplatí fotiť jak vyzerajú, pretože by to aj tak nikto neuveril, že to neni photoshop. Napr.:

V NYC sa jazdí takým zaujímavým spôsobom a to presne tak, že keď jed medzi dvoma autami aspoň metrová medzera, tak sa tam bez problémov napchajú ďalšie dve. My sme na našich cestách mali v dvoch autách vysielačky, čo bolo strašne popiči lebo sme sa napájali aj na ostatné vysielačky. U nich sa na diaľnici dá ísť len 100-kou. Diaľnica je albolútne nudná, samé stromy, lúky a cesta. Cez hranice USA-Kanada sa nesmie prevážať očividne viditeľné jedlo. Na obrázku je typická americká dedinka v hesle "milujeme Ameriku a americké vlajky nám trčia zovšadiaľ!".

2nd stop: NIAGARA FALLS

Ja som na našom Roadtripe šoférovať (pre mňa žiaľ, pre iných našťastie) nemohla, lebo som nebola prítomná pri vyzdvihovaní auta a nemali môj podpis (5 liter, vyzeral jak auto rodinky z filmu Texaský masaker motorovou pílou). Na ceste sme stretli ten fasa dom čo mám na cover fotke na blogu a to tam bolo akože bežné, že keď sa sťahuješ, tak rovno celý dom nalož na kamión (a potom sa divia, že im tornáda všetko odnášajú, keď to ani základy nemá!).
V Kanade sa môže piť už od 19-tich a ich pivo je mrte dobré!
A Niagarské vodopády sú... mokré. Majú 50m do výšky a 50 do hĺbky a zabilo sa v nich nespočetné množstvo ľudí a sú tam mŕtve ryby. A v parku v kvetináči bola nasadená marihuana.

Výrok po dvoch dňoch, Segra: "Po týchto dňoch poznám Niagarské lepšie ako svoju kundu, videla som ich zhora, sprava, zľava, z predu, zo zadu, zvnútra, ráno, naobed, večer, v noci, bola som pri nich, nad nimi, za nimi... ak budem musieť absolvovať aj potápačský kurz aby som si ich mohla pozrieť ešte aj zdola, taksa radšej zabijem, poďme už preč!"

...TBC (v zmysle To Be Continued, ne že mám tuberkulózu!)

Erasmus mánia

Hm, nič sa mi nechce, deti moje. Odkedy som bola chorá, tak som si nějak zvykl na to, že nič nerobím. Prežívam na fantasy knihách a seriáloch.
Toľko k úvodu.
Teraz všetci na škole žijú Erasmom a vo vzduchu cítiť také to super vzrušenie keď všetci trkocú o tom kam idú, prečo tam idú a kedy tam idú. Všetci sú zrazu takí súdržní a najlepšie na tom je, že každý chce ísť úplne inam, čiže si ani nekonkurujeme (ale ostatné vyšmatlané krúžky sa nám určite pokúšajú naše miesta vyfúknuť, hajzli!). Ale všetci chcú ísť už v zime len ja ako jediná z celej planéty plánujem ísť na letný semester (síce s mojím priemerom dúfam, že pôjdem aspoň niekam čo neni Turecko ani Cyprus).
Do môjho širšieho výberu sa dostali nasledovné krajiny (do užšieho len prvé dve v tom poradí):

1. Lotyšsko
2. Nórsko
3. Island
4. Litva
5. Dánsko

Lotyšsko

• Lotyšsko, konkrétne Riga je úpne super v tom, že je potobné ako Slovensko, máme podobnú históriu a cenovo sú tiež podobní, kamka čo tam bola vravela, že bolo mrte
• počasie: trochu ma zarazila vetička, že vo februári je tam "usually under -25°C", ale vykompenzoval to údaj o júnových teplotách 30°C
• odchod: musela by som však odísť deň pred mojimi narodkami, smrk a fňuk a fňuky-fňuk
• škola: odnotenie známok tam majú, že 10 je najlepšia a pri 3 si neprešla, to je haluz, ne?
• intráky: nie sú tam intráky, čiže by som si musela nájsť bejvák s bohviekým
• reč: naučím sa po rusky a azbuku, to je tiež cool! 
• cenník: jogurt stojí podľa brožúre euro, viac si nepamätám
• zaujímavosti: Mohla by som tam chodiť na hokej, pretože s Rigou hrávame. 
• Škola má 1000 rokov a bojím sa, že tam straší.
• V Rige jazdia aj trolejbusy!!! To ste vedeli? Ja teda ne a príde mi to mrte cool. 

Nórsko

•  konkrétne prímorské mesto Bergen, kde je škola na útese fjordu a z intrákov máte výhľad na oceán a fotky sú stade také, že mám chuť nad nimi masturbovať a umreť rozkošou (čo by bolo celkom nepraktické, keby som tam bola, lebo keby som furt nad krajinou masturbovala tak by som bola z toho vyčerpaná)
• počasie: upršané, v tom mi navlhnú moje skvostné vlasy, ktoré keď navlhnú vyzerajú ako pudel
• odchod: na letný semester sa odchádza začiatkom januára (wtf?! kedy mám akože stihnúť skúšky na domovskej Uni?)
• škola: je vraj ťažká
• intráky: sú nádherné, na izbe môže byť jeden alebo dvaja, majú telku aj wc a ten výhľad na to pojebané more, ľudia!!!
• reč: nórština je podľa mňa strašne cool a vo svojich životných cieľoch mám, že sa chcem naučiť dáky škandinávsky jazyk
• cenník: 3 krát väčší ako u nás, je to najdrahšia európska krajina (áno, ja si vždy viem vybrať), Emin friend tam minul 700€ mesačne a ja nekradnem ani sa nechystám predať obličku
• zaujímavosti: celá krajina je podľa mňa pokokot zaujímavá! Môj tato tam bol a vraj tam videl polárnu žiaru! Polárna žiara, haló! Veď to je popiči!

Island

• Island je úplne mrte ale to mestečko sa nachádza na najsevernejšom cípe celého ostrova, proste že severnejšie to ani nejde
• počasie: v lete neprekročí 11°C a ja som teplomilná, chápete
• odchod: neviem, na ich stránke sa nedá vyznať
• škola: sa nachádza pod zamrznutou horou plnou snehu
• intráky: býva sa v domoch, v každom dome je 10 študentov
• reč: islandština musí byť taktiež popiči, ne?
• cenník: mrte drahota, asi tak o 0,5% menej než v Nósrku (síce letenka tam vyjde asi na 800€)
• zaujímavosti: sú tam termálne pramene priamo v zemi a dá sa v nich kúpať, sú tam veľryby, polárne zvery (ovce asi ne), polárna žiara a všetko je tam také super polárne!

Litva

• o nej som si ešte nestihla vyzistiť veci (lebo viete koľko to trvá študovať webstránku po anglicky mne, ktorá som rok po anglicky ani "hello" nepovedala?) a neviem sa rozhodnúť, či je lepšia Litva alebo Lotyšsko, lebo keď sa povie Litva tak ma napadne len Polly z Triedy č. 402 jak spieva "lžíce, lžíce, umývám své lžíce".

Dánsko

• Kodaň 

Toľko k Erasmu a teraz utekám sa stretnúť so svojou bakalárskou ženou a konečne jej nejak dohovoriť, že by bolo fajn, keby mi v nejakej najbližšej dobe do AISu nahodila moju tému bakalárky.

Happy Vianoce!

Odo mňa tu máte (na moje pomery celkom) sentimentálne želanie šťastných a úžasných Vianoc =)
A pesnička, samozrejme, pesnička nesmie chýbať!

Karpina: Ježišku daj lapku

Itinéraire: Dánsko + Švédsko... konkrétuš Kodaň a Malmö

Kurva. (Najprv totiž začíname mojím momentálnym rozpoložením.) Zajtra mám zas ďalšie dve spíčené skúšky a som strašne nasratá lebo si píšem na jednu z nich ťahák. Proste ale chápete? Kam toto speje?! Škola by vás mala niečo NAUČIŤ a ne vám najebať 300 skúšok za týždeň a vy chúďatká sa na ne ani dokonalo pripraviť nemôžte (a určite sa na ne pripraviť CHCETE! teda... MALI BY STE CHCEŤ) lebo sa to proste stihnúť NEDÁ, ešte k tomu keď máte nového frajera, od ktorého sa neviete odtrhnúť a prebieha liga v hokeji, ktorú proste pozerať musíte. Plus do toho ešte snežiť začalo a to tiež treba nerušene z okna pozerať a sústrediť sa len na vločky. No katastrofa, čo vám poviem, vyjebať sa im na to treba a ťahák treba písať! Tak tak, veru veru!
Ok, ale o Dánsku a Švédsku som chcela, však?

:::: DÁNSKO ::::

• V Kodani plynie čas úplne inak ako na celom zbytku sveta, vysvetlím: ak sa niekedy vyberete do Kodani, 2 dni na jej pozretie sú veľa. My sme prvý deň pochodili VŠETKO podľa sprievodcu s názvom "Tri dni v Kodani" --> a toto všetko sme dali do 16:00 a už o 20:00 sme boli úplne zúfalé a fakt nevedeli, čo a kam ísť.
• Ich vianočné trhy sú prťavé, fakt! Tie bratislavské sú asi 6krát tak väčšie!
• Ulička lásky bola taktiež nezaujímavá, iba jeden obchod so sado-maso pomôckami a asi 10 s normálnymi vecami, bordely asi také 4. Žiadne kurvy vo výkladoch, proste nič! Nuda, no.
• Ich symbolom týčiacim sa na morskom brehu je Morská panna (neviem prečo, prečo? Neviete?) a ona sa vraj zamilovala do dákeho dánskeho čáva a preto chcela byť bez plutvy a uzavrela zmluvu s dákou bosorkou a tá ju premenila. Ľudovo povedané: podľa mňa si len mladá chcela riadne zajebať a cez plutvu to nešlo, tak potrebovala normálne nohy a no... kundu, chápete.
• V Kodani je jedna z najväčších peších zón v Európe. Zistili sme to tak, že sme sa dákej tetušky spýtali, že kde je, reku, McDonalds a ona, že: "Na konci pešej zóny, ale je to ďaleko." A fakt to kurva ďaleko aj bolo! Až potom som v Sprievodcovi Kodane odhalila, že je fakt jednou z najdlhších.
• Christiania. To je tiež celkom zaujímavá oblasť, eh... Každý nám vravel, nech tam ideme ale nik nepovedal prečo, tak sme sa nič netušiace tam vybrali. A ono je to územie vyhostené z Európskej únie a je tam Green light district. Celkom sme sa tam báli, že nás na každom rohu zhúlia, nadrogujú, znásilnia a potom rozpredajú na orgány.
• Nejedzte syry, ktoré ponúkajú na ulici (oni majú taký super zvyk, že ovocie a zeleninu a syry majú vystavené na ulici a ku viacerým majú, že "vzorka zdarma", ktorú môžte ochutnať). Sú hnusné. Fakt! Prsty mi prestali smrdeť až na druhý deň navečer!

:::: ŠVÉDSKO ::::

•  Z Dánska sme sa tam dostali cez most Öresundsbron vlakom, stálo to vyjebaných 41 € ten lístok na vlak! Čo kradnem, dopiče?! (preklad: v Škandinávii je drahé - okrem všetkého iného - aj cestovné)
• Švédi sú exhibicionisti. Všetci majú na domoch obrovské okná (zásadne neplastové, aby im mohlo fasa prefukovať dnu) a žiadne závesy/žalúzie/rolety/čokoľvek! Furt som musela premýšľať, jak to riešia, keď chcú jebať trebárs na okne... nechajú sa očumovať? Alebo to robia len v kúpelni? Ja fakt neviem!
• V piatok večer sa mladí pripití Švédi zabávali tak, že... hm, ja vám to opíšem, tak si to predstavujte: máte eskalátor v metre. Teraz, máte 2 eskalátory hned vedľa seba, jeden ide hore, druhý dolu. No a tí chalani si vždy po jednom ľahli na držadlá týchto oboch eskalárorov a keďže jeden šiel hore a druhý dolu, tak ich to otáčalo o 360°. Akože, ono to bolo STRAŠNE vtipné, len to neviem až tak dobre opisať.
• Baby zásadne nosili len topánky s platformami, aké mali v 90-tych rokoch Spice Girls. Fuj. Ak príde tá móda aj sem, tak... tak... hm.... zasamovraždiť sa nechcem... sakra... to budem riadne v riti, čo?

:::: A na záver, môj skvostný osobný život ::::

 Odhliadnuc od toho, že som psychicky na dne (ale dvíham sa, pomály ale iste!), je to celkom fajn. Teraz už letíííím aby som sa ďalej učila (hahaha, ten bol dobrý, čo?) si oholila nohy a nalakovala nechty na zajtra, nech som jebačka jak hrom! :D