sobota 27. júla 2013

American roadtrip (part III) ...WISCONSIN & NOAH'S ARK WATERPARK

Wisconsin. Štát syru. Miesto odohrávania sa príbehu Život s Louiem. Miesto natáčania That 70's Show. A mnoho mnoho ďalších synoným. (Ale akože úprimne, fakt neviem prečo sa to volá Štát syru, keď syry sme našli akurát v jednom obchode s obrovskou nafukovacou kravou na streche, ale nechcem do toho nikomu kecať, chápete.)
Šli sme sem, aby sme 2 dni strávili v najväčšom aquaparku v USA 'Noah's Ark Waterpark' (odniesli sme si z toho napríklad aj poučnú teóriu). Boli tam aj také pičovinky jak v Krok za krokom, že idete taký veľký splash (jednému malému chalanovi to stiahlo plavky, potom plakal lebo mu všetci videli pindíka) (akože dobre, chudák malinký, ale bolo to fakt vtipné, tak som sa aj ja smiala) (aj keď plakal, shame on me!).
Chodili sme tam bosí a mňa potom večer boleli aj také svaly na chodidlách, o ktorých som vôbec netušila že ich mám.

Na ďalší deň ma kamoška efektívne prehovárala ísť s ňou do takej tuby, kde by sa mi plavky v tej rýchlosti a tlakom vody zarezali až k maternici (ale od toho sú predsa kamaráti, aby vás prehovárali na veci, ktoré vlastne robiť chcete), keď vtom prišli dáke mračná a začalo mierne a čím ďalej viac a viac pofukovať. Začalo liať jak z troch krhiel. V rozhlase začali hlásiť, že všetky atrakcie sú do odvolania zrušené a park sa zatvára lebo na ceste je menšie tornádo. Začalo sa blískať a sirény začali húkať. S tatom som bežala do auta len v uteráku, lebo medzitým sme sa chceli prezliecť nech nejdeme mokrí do požičaného auta ale vyrušili nás, tak sme obaja uháňali ako oživot s davom pridŕžajúc si uterák na háklivých partiách. Nastúpili sme do auta. Tatov výrok: "Inak... čo by sme asi tak povedali policajtom, kebyže nás zastavili? Ja som nahý a len v uteráku, ty si len v uteráku, sedíme v cudzom aute od ktorého doklady som zabudol na holeti a vlastne ani osobné doklady tu so sebou nemáme...?" Našťastie nás nik nezastavil, všetci len riadili dopravu a dostávali ľudí do bezpečia.
Tornádo akože úplne sklamalo a faililo, ani som ho nevidela, tak neviem no, čakala som väčšiu ekšn, jak vo filmoch, veď to poznáte. Na obrázku západ slnka po "tornáde".

Vo Wisconsine sme boli ešte v takom strašidelnom dome, kde som sa skoro posrala od strachu (a báli sa aj dospelí, čo s nami boli!) ba dokonca sa mi stala taká vec, že som sa dvojnásobne zľakla. Dvojnásobné zľaknutie funguje na princípe, že sa zľaknete a ešte v tej sekunde, keď nie ste odľaknutí sa znova zľaknete. Na obrázku miesto činu, akože zruinovaný Biely dom.
...to be continued ;-)