Nič nové, nič staré, nič sa mi nechce a mám chuť na karé

Po ťažko básnickom nadpise som si na dnes pre vás pripravila tri minipríbehy z môjho ohromne zaujímavého života (poprosím, čítať s ľahkým nádychom irónie). 
Ale ešte predtým, tu strašne moc nadšene, krásne a skvostne vítam nových sledovateľov a teším sa a trsám šťastím!!! (Fakt, toto myslím vážne, fakt sa teším :)) (A ak by ste náhodou študovali psychológiu alebo psychiatriu, toto je miesto na štúdium rozpoltenej osobnosti presne pre vás! Welcome, welcome!)
Dobre, to by sme mali, tak poďme sebecky a egocentricky už na tie príbehy:

Príbeh o tom, že červená nemusí byť iba farbou vášne
Bola som v práci, čakali sme dákych ľudí z Litvy, trkotáme s kamoškou, všetko je naporádečku. Litovčania došli, tak som, reku, že s nimi pokecám, keď už sa tam (možno, chcem ísť radšej do Rigy) chystám lebo všetko čo viem o Litve je asi tak "lžíce, lžíce,...". No ale holú piču som pokecala, keďže jediný jazik, ktorý vedeli bola litovčina a z angličtiny vedeli akurát tak "hello"a americký úsmev na dva prsty (a to mi verte, že to boli krásne úsmevy, fakt boli sexoši tí chalani!). Tak som sa tam pri nich obracala, zohýbala a podávala im veci ale cítila som sa dáko divne, bolelo ma brucho a tak, chápete, mali dojsť krámy a tak. Tak som šla na wécko a zistila som, že krámy nélenže došli, ale veľkou rýchlosťou aj odišli a to priamo na moje nohavice, kde mi na riti urobili obrovský červený fľak. Čiže toľko k Litovcom, potom som im len placho zamávala na rozlúčku do autobusu.

Príbeh o tom, že Eliza sa píše s mäkkým "i"
To, že som hokejové dieťa som tu už spomínala a včera mali hokejisti autogramiádu v električke [čo je podľa mňa strašne cool nápad, lebo veď chápete, električka, dopiči! (Síce to bolo zorganizované nakokot ale aj tak to bolo popiči.)], tak sme sa tam s kamoškou vybrali. Vychytali sme to najviac na svete, pretože kamoška bola vpustená do električky predposledná a ja posledná. Ostatní ľudia tam boli jak zvieratá: pobehovali jak zmyslov zbavení a odtláčali ostatných aby sa dostali k svojmu miláčikovi a hrdinovi. Ale my né, my né! My sme šli pekne od začiatku, s každým sme sa fotili a potykali si (oni nás už tak či tak zbežne poznajú z iných ekšns). Na podpisy sme chceli aj venovanie a jeden z nich napísal mne, že "Elyze", tak ja, že: "Néééé, Eliza sa píše s mäkkým i!" A toto bolo porisko do ohňa, lebo všetci sa začali baviť o tom, že jak je možné, že tam je mäkké i, potom ma začali oslovovať Eľiza a mali z toho strašnú srandu. Fotky s nimi mám v takých polohách, že porád so žiadnym frajerom som také nemala. A na úplnom konci, keď sme v električke (ešte stále to znie popiči :D) boli len my dve a hokejisti (SBS-kár: "Klúdne baby, nebojte sa, počkáme kým budete mať všetky fotky, ktoré ste chceli, chlapci, no ták, urobte dievčatám radosť!") tak jeden hokejista si začal dávať dole dres (pod tým mal mikinu) a že: "Už sa môžem vysliecť?" Ja: "A tak... akože kľudne, mne to vadiť nebude," na čo šla celá električka do úplného ujebu. Takže som teraz akože mrte happy a thák, cítim sa ako 13 ročná americká pubertiačka, ktorá dostala pusu na líco od Justina Biebera.

Príbeh o tom, ako sa z Elizy stalkerka stala
Takto... hmm... predstavme si čisto teoretickú situáciu, ok? ... Je príliš stalkerské, keď sa vám podarilo získať kalendár, čo nafotil Jebač a vy ho už teraz máte pretočený na júli, lebo je tam iba v plavkách a v tých neskutočných tehličkách na bruchu, čo má?

Takže toľko k minipríbehom. Ja idem teraz spať lebo som unavená a v tom treskúcom mraze a tornáde snehu čo je vonku sa nič iné ani robiť nedá (a nechoďte tu na mňa s tým, že bakalárku môžem predsa písať doma v teplúčku za compom! Nie, v takomto hnusnom počasí sa ani pojebaná bakalárka písať nedá!).

MHD (zlo)zvyky v trolejbusoch

Raz dááávnejšie som slúbila Chantal, že napíšem aj ja článok o MHD a čudných veciach, čo som tam spozorovala alebo zažívala. Tak tadáá, je to tu! Ja mám zmáknuté skôr trolejbusy ;-)

• zásadne vystupujem len dverami, ktoré sú bližšie k smeru cesty, ktorým idem (napr. že stojím v harmonike v strede ale mám ísť po vystúpení do ľava, tak vystúpim ľavými dverami miesto pravých, ktoré sú bližšie)
• sadám si zásadne len na dvojsedadlá k oknu lebo som spoločenská a nechce sa mi sedávať na jednotkách, kde budem počas celej cesty sama
• najradšej sedávam v protismere jazdy a milujem, keď niekto vedľa mňa chce pustiť starú babku aby si sadla a ona len odvrkne, že v protismere sedieť ona akože nebude
• nikdy neviem, kedy mi končí platnosť električenky, ale mám na to takú aplikáciu, ktorá mi to vždy včas zahlási
• trochu škodoradostné, ale veľmi úsmevné je, keď vždy keď nastupujem na Trnavskom o 10:22 na 209-nu, ktorá bežne odbočuje na Miletičku a trhovisko. Ale toto je jediný spoj, ktorý ide do vozovne na Trnávku a vždy keď neodbočí do zákruty na trhovisko, tak všetky babky vyhupnú na nohy a začnú sa hrozne zmätene obzerať a pýtať sa ako je to možné, po prípade vynadajú šoférovi alebo okolocestujúcim, že im to nepovedali
• kedysi chodil taký trolejbus, ktorý mal v nápise "Keď stojíte, držte sa!" postrhávané písmenká na "Keď stojí, držte!"
• v Rige (ak sa tam dostanem, čomu značne bráni to, že zajtra je deadline a ja ešte nemám napísaný pojebaný motivačný list a kokot ho napísať viem) by som chodievala do školy taktiež trolejbusom
• keď som bola malá sa mi často svívavali zlé sny o tom, že trolejbusy boli zlé (lebo všimnite si, tie ich svetlá im vytvárajú taký zachmúrený výraz tváre) a naháňali ma a chceli ma zraziť

Toť vsio odo mňa, dámi a páni. Idem písať vyšmatlaný motivačný, argh!

Erasmus mánia

Hm, nič sa mi nechce, deti moje. Odkedy som bola chorá, tak som si nějak zvykl na to, že nič nerobím. V noci ma prenasledujú sexistické sny s Jebačom a cez deň prežívam na fantasy knihách a seriáloch.
Toľko k úvodu.
Teraz všetci na škole žijú Erasmom a vo vzduchu cítiť také to super vzrušenie keď všetci trkocú o tom kam idú, prečo tam idú a kedy tam idú. Všetci sú zrazu takí súdržní a najlepšie na tom je, že každý chce ísť úplne inam, čiže si ani nekonkurujeme (ale ostatné vyšmatlané krúžky sa nám určite pokúšajú naše miesta vyfúknuť, hajzli!). Ale všetci chcú ísť už v zime len ja ako jediná z celej planéty plánujem ísť na letný semester (síce s mojím priemerom dúfam, že pôjdem aspoň niekam čo neni Turecko ani Cyprus).
Do môjho širšieho výberu sa dostali nasledovné krajiny (do užšieho len prvé dve v tom poradí):

1. Lotyšsko
2. Nórsko
3. Island
4. Litva
5. Dánsko

Lotyšsko

• Lotyšsko, konkrétne Riga je úpne super v tom, že je potobné ako Slovensko, máme podobnú históriu a cenovo sú tiež podobní, kamka čo tam bola vravela, že bolo mrte
• počasie: trochu ma zarazila vetička, že vo februári je tam "usually under -25°C", ale vykompenzoval to údaj o júnových teplotách 30°C
• odchod: musela by som však odísť deň pred mojimi narodkami, smrk a fňuk a fňuky-fňuk
• škola: odnotenie známok tam majú, že 10 je najlepšia a pri 3 si neprešla, to je haluz, ne?
• intráky: nie sú tam intráky, čiže by som si musela nájsť bejvák s bohviekým
• reč: naučím sa po rusky a azbuku, to je tiež cool! 
• cenník: jogurt stojí podľa brožúre euro, viac si nepamätám
• zaujímavosti: Mohla by som tam chodiť na hokej, pretože s Rigou hrávame. 
• Škola má 1000 rokov a bojím sa, že tam straší.
• V Rige jazdia aj trolejbusy!!! To ste vedeli? Ja teda ne a príde mi to mrte cool. 

Nórsko

•  konkrétne prímorské mesto Bergen, kde je škola na útese fjordu a z intrákov máte výhľad na oceán a fotky sú stade také, že mám chuť nad nimi masturbovať a umreť rozkošou (čo by bolo celkom nepraktické, keby som tam bola, lebo keby som furt nad krajinou masturbovala tak by som bola z toho vyčerpaná)
• počasie: upršané, v tom mi navlhnú moje skvostné vlasy, ktoré keď navlhnú vyzerajú ako pudel
• odchod: na letný semester sa odchádza začiatkom januára (wtf?! kedy mám akože stihnúť skúšky na domovskej Uni?)
• škola: je vraj ťažká
• intráky: sú nádherné, na izbe môže byť jeden alebo dvaja, majú telku aj wc a ten výhľad na to pojebané more, ľudia!!!
• reč: nórština je podľa mňa strašne cool a vo svojich životných cieľoch mám, že sa chcem naučiť dáky škandinávsky jazyk
• cenník: 3 krát väčší ako u nás, je to najdrahšia európska krajina (áno, ja si vždy viem vybrať), Emin friend tam minul 700€ mesačne a ja nekradnem ani sa nechystám predať obličku
• zaujímavosti: celá krajina je podľa mňa pokokot zaujímavá! Môj tato tam bol a vraj tam videl polárnu žiaru! Polárna žiara, haló! Veď to je popiči!

Island

• Island je úplne mrte ale to mestečko sa nachádza na najsevernejšom cípe celého ostrova, proste že severnejšie to ani nejde
• počasie: v lete neprekročí 11°C a ja som teplomilná, chápete
• odchod: neviem, na ich stránke sa nedá vyznať
• škola: sa nachádza pod zamrznutou horou plnou snehu
• intráky: býva sa v domoch, v každom dome je 10 študentov
• reč: islandština musí byť taktiež popiči, ne?
• cenník: mrte drahota, asi tak o 0,5% menej než v Nósrku (síce letenka tam vyjde asi na 800€)
• zaujímavosti: sú tam termálne pramene priamo v zemi a dá sa v nich kúpať, sú tam veľryby, polárne zvery (ovce asi ne), polárna žiara a všetko je tam také super polárne!

Litva

• o nej som si ešte nestihla vyzistiť veci (lebo viete koľko to trvá študovať webstránku po anglicky mne, ktorá som rok po anglicky ani "hello" nepovedala?) a neviem sa rozhodnúť, či je lepšia Litva alebo Lotyšsko, lebo keď sa povie Litva tak ma napadne len Polly z Triedy č. 402 jak spieva "lžíce, lžíce, umývám své lžíce".

Dánsko

• Kodaň a do Kodane ide môj bývalý ako som sa dozvedela, čiže možno preto ma to tam tak tiahne ale ehm, chápete, treba byť realista 

Toľko k Erasmu a teraz utekám sa stretnúť so svojou bakalárskou ženou a konečne jej nejak dohovoriť, že by bolo fajn, keby mi v nejakej najbližšej dobe do AISu nahodila moju tému bakalárky.