pondelok 24. decembra 2012

Happy Vianoce!

Odo mňa tu máte (na moje pomery celkom) sentimentálne želanie šťastných a úžasných Vianoc =)
A pesnička, samozrejme, pesnička nesmie chýbať!
Karpina: Ježišku daj lapku

utorok 4. decembra 2012

Itinéraire: Dánsko + Švédsko... konkrétuš Kodaň a Malmö

Kurva. (Najprv totiž začíname mojím momentálnym rozpoložením.) Zajtra mám zas ďalšie dve spíčené skúšky a som strašne nasratá lebo si píšem na jednu z nich ťahák. Proste ale chápete? Kam toto speje?! Škola by vás mala niečo NAUČIŤ a ne vám najebať 300 skúšok za týždeň a vy chúďatká sa na ne ani dokonalo pripraviť nemôžte (a určite sa na ne pripraviť CHCETE! teda... MALI BY STE CHCEŤ) lebo sa to proste stihnúť NEDÁ, ešte k tomu keď máte nového frajera, od ktorého sa neviete odtrhnúť a prebieha liga v hokeji, ktorú proste pozerať musíte. Plus do toho ešte snežiť začalo a to tiež treba nerušene z okna pozerať a sústrediť sa len na vločky. No katastrofa, čo vám poviem, vyjebať sa im na to treba a ťahák treba písať! Tak tak, veru veru!
Ok, ale o Dánsku a Švédsku som chcela, však?

:::: DÁNSKO ::::
  • V Kodani plynie čas úplne inak ako na celom zbytku sveta, vysvetlím: ak sa niekedy vyberete do Kodani, 2 dni na jej pozretie sú veľa. My sme prvý deň pochodili VŠETKO podľa sprievodcu s názvom "Tri dni v Kodani" --> a toto všetko sme dali do 16:00 a už o 20:00 sme boli úplne zúfalé a fakt nevedeli, čo a kam ísť.
  • Ich vianočné trhy sú prťavé, fakt! Tie bratislavské sú asi 6krát tak väčšie!
  • Ulička lásky bola taktiež nezaujímavá, iba jeden obchod so sado-maso pomôckami a asi 10 s normálnymi vecami, bordely asi také 4. Žiadne kurvy vo výkladoch, proste nič! Nuda, no.
  • Ich symbolom týčiacim sa na morskom brehu je Morská panna (neviem prečo, prečo? Neviete?) a ona sa vraj zamilovala do dákeho dánskeho čáva a preto chcela byť bez plutvy a uzavrela zmluvu s dákou bosorkou a tá ju premenila. Ľudovo povedané: podľa mňa si len mladá chcela riadne zajebať a cez plutvu to nešlo, tak potrebovala normálne nohy a no... kundu, chápete.
  • V Kodani je jedna z najväčších peších zón v Európe. Zistili sme to tak, že sme sa dákej tetušky spýtali, že kde je, reku, McDonalds a ona, že: "Na konci pešej zóny, ale je to ďaleko." A fakt to kurva ďaleko aj bolo! Až potom som v Sprievodcovi Kodane odhalila, že je fakt jednou z najdlhších.
  • Christiania. To je tiež celkom zaujímavá oblasť, eh... Každý nám vravel, nech tam ideme ale nik nepovedal prečo, tak sme sa nič netušiace tam vybrali. A ono je to územie vyhostené z Európskej únie a je tam Green light district. Celkom sme sa tam báli, že nás na každom rohu zhúlia, nadrogujú, znásilnia a potom rozpredajú na orgány.
  • Nejedzte syry, ktoré ponúkajú na ulici (oni majú taký super zvyk, že ovocie a zeleninu a syry majú vystavené na ulici a ku viacerým majú, že "vzorka zdarma", ktorú môžte ochutnať). Sú hnusné. Fakt! Prsty mi prestali smrdeť až na druhý deň navečer!
:::: ŠVÉDSKO ::::
  •  Z Dánska sme sa tam dostali cez most Öresundsbron vlakom, stálo to vyjebaných 41 € ten lístok na vlak! Čo kradnem, dopiče?! (preklad: v Škandinávii je drahé - okrem všetkého iného - aj cestovné)
  • Švédi sú exhibicionisti. Všetci majú na domoch obrovské okná (zásadne neplastové, aby im mohlo fasa prefukovať dnu) a žiadne závesy/žalúzie/rolety/čokoľvek! Furt som musela premýšľať, jak to riešia, keď chcú jebať trebárs na okne... nechajú sa očumovať? Alebo to robia len v kúpelni? Ja fakt neviem!
  • V piatok večer sa mladí pripití Švédi zabávali tak, že... hm, ja vám to opíšem, tak si to predstavujte: máte eskalátor v metre. Teraz, máte 2 eskalátory hned vedľa seba, jeden ide hore, druhý dolu. No a tí chalani si vždy po jednom ľahli na držadlá týchto oboch eskalárorov a keďže jeden šiel hore a druhý dolu, tak ich to otáčalo o 360°. Akože, ono to bolo STRAŠNE vtipné, len to neviem až tak dobre opisať.
  • Baby zásadne nosili len topánky s platformami, aké mali v 90-tych rokoch Spice Girls. Fuj. Ak príde tá móda aj sem, tak... tak... hm.... zasamovraždiť sa nechcem... sakra... to budem riadne v riti, čo?
:::: A na záver, môj skvostný osobný život ::::
 Odhliadnuc od toho, že som psychicky na dne (ale dvíham sa, pomály ale iste!), je to celkom fajn. Teraz už letíííím aby som sa ďalej učila (hahaha, ten bol dobrý, čo?) si oholila nohy a nalakovala nechty na zajtra, nech som jebačka jak hrom! :D

nedeľa 19. augusta 2012

Itinéraire: Bruxelles

Privítacia veta s Emou: "Ak si robíš nádeje, že za 7 dní prídeš a budeš rozhodnutá, čo so svojím životom, tak na to zabudni! Ja som zdrhla na 3 týždne a keď som sa vrátila, som stále na tom istom, čo predtým," ma predsa nemôže vyviesť z miery, keď som niekoľko tisíc metrov nad zemou v lietadle do Brusela, ne? ;-)
Obe sa tešíme jak blšky, lebo konečne máme viac ako 3 dni spoločného voľného času a ideme na náš dlho očakávaný výlet :)
Destination- Bruxelles
(čítať s náramne francúzskym prízvukom, ďakujem!)

V skratke:
  • Brusel má okolo 150 000 domácich obyvateľov, ale celkovo tam žije cez milión ľudí, čiže samí prisťahovalci. Nie, pravého Belgičana som nestretla, pýtali sme sa každého, s kým sme sa bavili ale vraj neboli (aj keď, mohli vlastne klamať, hajzli jedni!). Namiesto toho sme videli aspoň miliardu černochov a Indov a všelijaké zahalené ženy z Fakt-neviem-a-ani-ma-to-moc-nezaujíma-skade.
  • Brusel mi v dačom pripomínal New York City a hlavne SVIETILO SLNKO! Nám to divné neprišlo, ale miestni chytali orgazmy z toho, že už týžden vkuse je slnko lebo vraj minulý rok boli slnečné dni 2 v júli a 3 v auguste
  • My vieme kedy prísť, lebo vraj raz za dva roky na 4 dni je tam výstava kvetov (čo je tam dáka obrovská udalosť a seansa ale ja moc kvetofil nejsom, čiže mne to nič nevravelo, ale Ema sa na tom značne ukájala) a bolo to akurát, keď sme tam boli my... to už je aká náhoda, ne?
  • Omylom som Eme takmer dohodila dákeho Peruánca, ktorý po nej šiel, lebo vedel len po španielsky alebo francúzsky a ja po španielsky viem akurát tak "som pekná" a "chcem sa s tebou vyspať", tak som zvolila ako komunikačný jazyk francúzštinu, čo u mňa taktiež neni žiadna sláva a zlyhali sme na vete "už si tancoval s Emou?", kde som mu omylom povedala, že "Ema chce s tebou tancovať" a on celý potešený začal dačo hovoriť kamošovi. Ja som Eme v skratke všetko obkecala a že: "A teraz ma jeho kamoš zavolá tancovať aby ste pri stole ostali sami... počkaj, 3, 2, 1, " kamoš: "Ideš si so mnou zatancovať?" Po pesničke sme polo-opité utiekli z toho klubu s tým, že sme VEĽMI UNAVENÉ, ale jedno, čo si pamätám s určitosťou je, že ešte o pol štvrtej ráno som si umývala vlasy.
  • V Antwerpách (mesto poblíž) nás všade zastavovali s tým, či nejsme lesby (poznámka k môjmu životu- to, že sa neviem rozhodnúť medzi dvoma chlapmi...ok...ale žeby som sa nevedela rozhodnúť ani medzi pohlavím?!) lebo sme boli oblečené do neónova (to aby sme sa nestratili predsa!) a ja som mala na sebe taký nešťastný sveter s dúhou (ale dovtedy ma to prisahám nenapadlo spájať môj veselý svetrík s homosexualitou!) a proste ešte k tomu najväčší gól- pred dákymi dvoma dňami v tom meste skončil festival Dúhový pochod a všade ešte boli rozvešané dúhové vlajky, tak sme fakt zapadali...
  • Náš hotel v Bruseli sa nachádzal v černošskej štvrti (nie že by sme to vopred vedeli!), čiže keď sme tam pred polnocou naklusali a zahlásili, že nám sa ešte nechce spať tak ideme na prechádzku po okolí... už po pár metroch sme zistili, že niečo nesedí. Začalo to tým, že ja: "Aha, tam v tej uličke na konci je taký kostolík ako bývali v Amerike tie černošské ghospelové kostoly, poďme sa tam pozrieť!" Pri vstupe do uličky nás vítala autistická černoška, ktorá si furt niečo mrmlala a rozhadzovala rukami. No keď tam zaflekovalo auto a prudko z  neho vystúpili obrovskí černoši a začali sa hádať a strkať do seba, nebolo nám všetko jedno. Čiže spät sme ísť nemohli, tak sme šli ďalej, do parku... kde nám asi štyri 10-členné tlupy ponúkli marihuanu (taktita: "Tvár sa, že nevieš po anglicky, čiže vôbec netušíš, že hovoria na teba" zabrala a tak isto aj taktika: "Tvár sa, že nevieš po francúzsky- čo nie je vôbec ťažké, lebo fakt nevieš- čiže vôbec netušíš, že hovoria na teba" fungovala perfektne) a potom kričali: "What's uuup, ladieees?!" Tak sme prášili do hotela, viete si predstaviť!
  • A videli sme aj bruselskú "Uličku Lásky" (mne to najprv nedošlo, lebo sme nevedeli, že je to tam a som sa asi pol sekundy mrte čudovala prečo sa nejaká žena prezlieka priamo pred odostretým oknom, ale ďalší výklad moju predstavu napravil).