Teória tobogánu v Noahs-Ark Waterpark

(pôvodne to bolo myslené tak, že keď budem tento čánok písať, vy už dávno budete vedeť, čo je to Noahs-Ark Waterpark ale... nezodpovedná je táto dnešná mládež! Tak je to aquapark vo Wisconsine kde ďalej pokračoval náš roadtrip, ale k tomu sa ešte dakedy dostaneme)

Teória tobogánu v NAW znie takto:
Každý človek vnútorne túži vyskúšať ten najstrašidelnejší a najdlhší a najhrozivejší tobogán v auqaparku ale bráni mu v tom jeho strach. Ale! Pokiaľ každý robí to isté (t.j. ide na ten tobogán), tak je to určitým druhom prestíže a človek nechce zaostávať. Preto ide do rady na ten tobogán ale stále sa vnútorne bojí a rozmýšľa nad tým, či si to nerozmyslí a stade nezdrhne. Lenže tá rada je POKOKOT dlhá a keď už v nej človek stojí HODINU a potom keď príde na rad je už na to celé taký rezignovaný, že mu je už úplne jedno, či sa toho bál alebo čo a zaujme postoj, že keď už na niečo musel počkať HODINU tak na to proste už ide lebo by tú hodinu len zbytočne zabil, čo by bolo nepraktické. Nakoniec sa spustí a je to úpne super zážitok, ale druhý krát by už nešiel lebo zas tá pokokot dlhá rada...

Teraz si to poďme aplikovať do praxe:
Zajtra mám štácky a idem predposledná. Predo mnou bude fakt-neviem-koľko-a-ani-ma-to-nezaujíma ľudí. Teoreticky by sme tam mali byť už od samého začiatku kvôli registrácii, či čomu. Prakticky však stačí dojsť za pochodu keď sa budeme blížiť na radu. Ak by to malo prebiehať podľa Teórie tobogánu v NAW, tak by som mala prísť hneď na začiatku aby som tesne pred vstupom bola už taká rezignovaná, že by som sa prestala báť a bolo by mi to už jedno a chcela by som to mať čím skôr za sebou a niečo by som tam už hádam vypotila.

Otázkou však zostáva, či je táto teória aplikovateľná aj v praxi. Moja miera ambiguity je dosť vysoká, čiže... vyskúšame ;-)

American roadtrip part II DETROIT + CHICAGO

3rd stop: DETROIT

Detroit je také zaujímavé mesto, lebo kedysi tu bol závod Fordu ale v roku 2008 ho zavreli a strašne sa prepúšťalo, tak z mesta odchádzali celé rodiny za prácou dakam, ale to ne tak, že odišlo 2000 ľudí, ono ich odišli 10000-ce a ostali tu už len hlavne naši opálenejší rovníkoví priatelia. Normálne sú tam štvrte, ktoré sú úplne vyľudnené. Pohľad na exFord fabriku.

Tam sme šli do múzea automobilov, ktoré bolo v štvrti, kde som sa fakt bála, pretože na budovách boli vybité okná a tak a keď sme blúdili tak nás obklopila skupinka asi 10-tich černochov, ktorí fakt nevyzerali zrovna moc prívetivo a kričali na nás a šialene gestikulovali rukami. Predpokladali sme, že to asi miestny pozdrav nebude, zaradili sme spiatočku a prášili späť. Všetkým v aute som povedala, aby si dali radšej nižšie hlavy pre prípad, že by začali na nás strieľať (nezačali).

V moteli na raňajkách som sa zoznámila s takým strašným jebačom, ktorý mi spravil raňajky (dobre, tak preto, že som nevedela jak sa zapína toastovač, hriankovač, waflovač ani jak sa robia pancake-y v tom ich divnom stroji ale! nemusel to robiť, chápete! ja som ho nenútila!), pokecali sme (teda... moja angličtina je beztak na nekomunikovateľnej úrovni, néto ešte keď mám kecať s niekým fakt jebateľným). Segra bola mrte naštvaná, lebo ona po anglicky moc nevie a že som jej ho "prebrala" (jeho kontakt som stratila do piče materinej a fakt som si nepamätala ani len jeho meno!!!).
Segrin výrok dňa: Ja: "Čo ideš teraz robiť?" Ona: "Idem si počúvať pesničky, kde sa spieva 'I will kill my sister'."


4th stop: CHICAGO

Chicago bolo úplne popiči a nebolo vôbec preľudnené (ale možno to bolo preto, že bol Deň nezávislosti a 70% obyvateľov bolo v piči riti na dovolenke, ale to len hlásili v správach, čiže neviem, nakoľko je to dôveryhodné...). A je tu dokonca aj zeleň, čo je vo veľkomeste celkom nevídané (vidíte? Tam to malé zelené v pravom rohu!)

Boli sme v druhej najvyššej budove sveta (1. naj je v dákom ázijskom štáte, o tom možno skôr u Fox sa pýtať) na 103-ťom poschodí (celkovo má 110) (ale je to marketingový ťah oproti Empire State Building, lebo tam sa dá ísť "len" na 102-hé), ale teraz už najvyššou budú nové troj-až-štvorčatá, ktoré vyrastajú na mieste amerických exDvojičiek (jeden ich pád je pre nich príliš mainstream, chápem). Cestou dole bola pokokot dlhá rada na výťahy a Eliza spočiatku nevedela akú dobrú vec spravila, keď sa začala s čašníkom baviť, lebo on nám potom vybavil nákladný výťah, čo bolo strašne popiči lebo bol obrovský a bolo to proste celé hrozne moc cool! Dôkaz, že ta to ja uprimna!

A tie ich nadzemné električky sú strašné, to keď by vám každých 10 minút malo pred oknom ísť, tak by som radšej pod ňu skočila.

Odpadla som na Navy pier (dáky prístav tuším, fakt odo mňa viac nechcite, tyčkovala som tam do kontajnera, nič iné ma nezaujímalo) lebo som dostala hrozne silné krámy a bolo asi 45°C a nějak mi nesedlo, no.
Tentokrát sme si dopriali luxus a bývali v peknom hoteli a né v moteli jak z hororu a kufre na izbu nám niesol taký milunký chalan. Segrin výrok: "Bože, on je taký zlatý, nemôžte mi ho niekto kúpiť?" A keď nám niečo hovoril, tak som mu povedala, že: "Sorry, I dont understand your accent," snáť si to nebral osobne lebo na ďalší deň sme ho už nevideli, tak snáť nespáchal samovraždu (aj tú sme videli! Resp. pokus o ňu! Ale o tom neskôr, pekne poporade! To zas až späť v NYC). Deň vďakyvzdania nezávislosti sme strávili na americkej party-lodi, ktorá v noci ohňostrojovala.

Jo a ešte typisch parkovisko, tzv. "mám rád keď mám svoju garáž ja a všetkých mojich 1500 susedov priamo v dome". Spodná štvrtina sú garáže.

Ježíííš, jasne! Ešte dom ako piču vám ukážem, ale neviem nájsť tú foto, tak len takú lacinú z netu dávam, aj keď z tohto pohľadu to sucks (ale google mi nič k "chicago vagina house" nenašiel). Ten v pravo v rohu nad fazuľou, z predu vyzeral úpne jak oná!

American roadtrip (part I) ...NYC + NIAGARA FALLS

1st stop: NEW YORK CITY

Po troch hodinách spánku a 10 hodinovom lete, kde tesne predtým ako sa vám konečne podarí zaspať rozhlásia, že sa pokazila dáka elektrina a letíme naslepo (a akože, spite) sme nasadli do žltého taxíka s vodičom bovieakej národnosti, ktorému by som sa za bežných okolností oblúkom vyhla (ale bolo to čierno-žlto-červeno-moslimovo-zmiešané), ktorý sa s nami celú cestu na Manhattan snažil rozprávať, no my sme mu ani kokot nerozumeli. Prvý pohľad na Manhattan je... buďme úprimný, ale fakt hrozný, hnusný a normálne že fujky-fuj. V okolí sú samé fabriky a strašne veľa mrakodrapov okolo krotých sa vznáša dym a hmla z bohviečoho. Po tom, ako sme vyšli z tunela na Manhattan sme už oblohu nevideli, lebo všetko zakrývali mrakodrapy cca zo 70-tych rokov, čiže nie moc vábne vyzerajúce. Na obrázku tá kocka v strede je centrála OSN, o ktorej sa práve učím na štátnice :D

Ale to mesto nemá chybu!!! Je to mesto neobmedzených možností. Je to mesto, kde prebieha každodenný boj o prežitie, kde sa o 16:00 popoludní nemôžte pohnúť lebo idú akurát všetci domov z roboty.

Je to mesto, kde keď idú dáki dvaja na ulici a rozhodnú sa, že teraz je ten pravý čas na hip-hop battle a rozdajú si to napr. v strede cesty, tak sa okolo nich vytvorí kruh s nadšenými ľuďmi, ktorí sa postupne v danom battli vystriedajú.
Je to mesto, kde najváženejší najmužnejší chlap v obleku vkročí do gay klubu, na wéckach sa prezleče to trblietavého obliečka a densuje si jak najväčšia buzna na svete pretože ňou aj fakt je.
Je to mesto, kde v strede augusta začne len tak z ničoho nič snežiť, potom sa vytvorí dúha a život funguje ďalej.
Nákupy tam sú proste úžasné, oblečenie je tam lacné a dajú sa tam nájsť mega alternatívne kúsky. Poučenie z nákupov: niektoré veci sa proste nerobia. Napr nehádžete starých ľudí zo schodov a tak isto ani Conversy za 20$ nenechávame len tak ležať na poličke v obchode!
Ulice na Manhattane sú usporiadané zo západu na východ od 1st Avenue" po "6th Avenue" a z juhu na sever od "1st street" až bo "bohviekoľkú street" ale my sme ďalej ako na 60-tej neboli, lebo tam sa už hrozne stmievalo (rozumej samý černoch na každom rohu a nevyzerali zrovna prívetivo... no jo, niet nad Bronx). Na obrázku sú typické bronxské paneláky, ktoré sa volajú "blocks" a sú vždy tehlovej farby a bývajú tam tí najväčší vyvrheli spoločnosti.

Hláška dňa: Tých ľudí sa ani neoplatí fotiť jak vyzerajú, pretože by to aj tak nikto neuveril, že to neni photoshop. Napr.:

V NYC sa jazdí takým zaujímavým spôsobom a to presne tak, že keď jed medzi dvoma autami aspoň metrová medzera, tak sa tam bez problémov napchajú ďalšie dve. My sme na našich cestách mali v dvoch autách vysielačky, čo bolo strašne popiči lebo sme sa napájali aj na ostatné vysielačky. U nich sa na diaľnici dá ísť len 100-kou. Diaľnica je albolútne nudná, samé stromy, lúky a cesta. Cez hranice USA-Kanada sa nesmie prevážať očividne viditeľné jedlo. Na obrázku je typická americká dedinka v hesle "milujeme Ameriku a americké vlajky nám trčia zovšadiaľ!".

2nd stop: NIAGARA FALLS

Ja som na našom Roadtripe šoférovať (pre mňa žiaľ, pre iných našťastie) nemohla, lebo som nebola prítomná pri vyzdvihovaní auta a nemali môj podpis (5 liter, vyzeral jak auto rodinky z filmu Texaský masaker motorovou pílou). Na ceste sme stretli ten fasa dom čo mám na cover fotke na blogu a to tam bolo akože bežné, že keď sa sťahuješ, tak rovno celý dom nalož na kamión (a potom sa divia, že im tornáda všetko odnášajú, keď to ani základy nemá!).
V Kanade sa môže piť už od 19-tich a ich pivo je mrte dobré!
A Niagarské vodopády sú... mokré. Majú 50m do výšky a 50 do hĺbky a zabilo sa v nich nespočetné množstvo ľudí a sú tam mŕtve ryby. A v parku v kvetináči bola nasadená marihuana.

Výrok po dvoch dňoch, Segra: "Po týchto dňoch poznám Niagarské lepšie ako svoju kundu, videla som ich zhora, sprava, zľava, z predu, zo zadu, zvnútra, ráno, naobed, večer, v noci, bola som pri nich, nad nimi, za nimi... ak budem musieť absolvovať aj potápačský kurz aby som si ich mohla pozrieť ešte aj zdola, taksa radšej zabijem, poďme už preč!"

...TBC (v zmysle To Be Continued, ne že mám tuberkulózu!)

Erasmus mánia

Hm, nič sa mi nechce, deti moje. Odkedy som bola chorá, tak som si nějak zvykl na to, že nič nerobím. Prežívam na fantasy knihách a seriáloch.
Toľko k úvodu.
Teraz všetci na škole žijú Erasmom a vo vzduchu cítiť také to super vzrušenie keď všetci trkocú o tom kam idú, prečo tam idú a kedy tam idú. Všetci sú zrazu takí súdržní a najlepšie na tom je, že každý chce ísť úplne inam, čiže si ani nekonkurujeme (ale ostatné vyšmatlané krúžky sa nám určite pokúšajú naše miesta vyfúknuť, hajzli!). Ale všetci chcú ísť už v zime len ja ako jediná z celej planéty plánujem ísť na letný semester (síce s mojím priemerom dúfam, že pôjdem aspoň niekam čo neni Turecko ani Cyprus).
Do môjho širšieho výberu sa dostali nasledovné krajiny (do užšieho len prvé dve v tom poradí):

1. Lotyšsko
2. Nórsko
3. Island
4. Litva
5. Dánsko

Lotyšsko

• Lotyšsko, konkrétne Riga je úpne super v tom, že je potobné ako Slovensko, máme podobnú históriu a cenovo sú tiež podobní, kamka čo tam bola vravela, že bolo mrte
• počasie: trochu ma zarazila vetička, že vo februári je tam "usually under -25°C", ale vykompenzoval to údaj o júnových teplotách 30°C
• odchod: musela by som však odísť deň pred mojimi narodkami, smrk a fňuk a fňuky-fňuk
• škola: odnotenie známok tam majú, že 10 je najlepšia a pri 3 si neprešla, to je haluz, ne?
• intráky: nie sú tam intráky, čiže by som si musela nájsť bejvák s bohviekým
• reč: naučím sa po rusky a azbuku, to je tiež cool! 
• cenník: jogurt stojí podľa brožúre euro, viac si nepamätám
• zaujímavosti: Mohla by som tam chodiť na hokej, pretože s Rigou hrávame. 
• Škola má 1000 rokov a bojím sa, že tam straší.
• V Rige jazdia aj trolejbusy!!! To ste vedeli? Ja teda ne a príde mi to mrte cool. 

Nórsko

•  konkrétne prímorské mesto Bergen, kde je škola na útese fjordu a z intrákov máte výhľad na oceán a fotky sú stade také, že mám chuť nad nimi masturbovať a umreť rozkošou (čo by bolo celkom nepraktické, keby som tam bola, lebo keby som furt nad krajinou masturbovala tak by som bola z toho vyčerpaná)
• počasie: upršané, v tom mi navlhnú moje skvostné vlasy, ktoré keď navlhnú vyzerajú ako pudel
• odchod: na letný semester sa odchádza začiatkom januára (wtf?! kedy mám akože stihnúť skúšky na domovskej Uni?)
• škola: je vraj ťažká
• intráky: sú nádherné, na izbe môže byť jeden alebo dvaja, majú telku aj wc a ten výhľad na to pojebané more, ľudia!!!
• reč: nórština je podľa mňa strašne cool a vo svojich životných cieľoch mám, že sa chcem naučiť dáky škandinávsky jazyk
• cenník: 3 krát väčší ako u nás, je to najdrahšia európska krajina (áno, ja si vždy viem vybrať), Emin friend tam minul 700€ mesačne a ja nekradnem ani sa nechystám predať obličku
• zaujímavosti: celá krajina je podľa mňa pokokot zaujímavá! Môj tato tam bol a vraj tam videl polárnu žiaru! Polárna žiara, haló! Veď to je popiči!

Island

• Island je úplne mrte ale to mestečko sa nachádza na najsevernejšom cípe celého ostrova, proste že severnejšie to ani nejde
• počasie: v lete neprekročí 11°C a ja som teplomilná, chápete
• odchod: neviem, na ich stránke sa nedá vyznať
• škola: sa nachádza pod zamrznutou horou plnou snehu
• intráky: býva sa v domoch, v každom dome je 10 študentov
• reč: islandština musí byť taktiež popiči, ne?
• cenník: mrte drahota, asi tak o 0,5% menej než v Nósrku (síce letenka tam vyjde asi na 800€)
• zaujímavosti: sú tam termálne pramene priamo v zemi a dá sa v nich kúpať, sú tam veľryby, polárne zvery (ovce asi ne), polárna žiara a všetko je tam také super polárne!

Litva

• o nej som si ešte nestihla vyzistiť veci (lebo viete koľko to trvá študovať webstránku po anglicky mne, ktorá som rok po anglicky ani "hello" nepovedala?) a neviem sa rozhodnúť, či je lepšia Litva alebo Lotyšsko, lebo keď sa povie Litva tak ma napadne len Polly z Triedy č. 402 jak spieva "lžíce, lžíce, umývám své lžíce".

Dánsko

• Kodaň 

Toľko k Erasmu a teraz utekám sa stretnúť so svojou bakalárskou ženou a konečne jej nejak dohovoriť, že by bolo fajn, keby mi v nejakej najbližšej dobe do AISu nahodila moju tému bakalárky.

Happy Vianoce!

Odo mňa tu máte (na moje pomery celkom) sentimentálne želanie šťastných a úžasných Vianoc =)
A pesnička, samozrejme, pesnička nesmie chýbať!

Karpina: Ježišku daj lapku

Itinéraire: Dánsko + Švédsko... konkrétuš Kodaň a Malmö

Kurva. (Najprv totiž začíname mojím momentálnym rozpoložením.) Zajtra mám zas ďalšie dve spíčené skúšky a som strašne nasratá lebo si píšem na jednu z nich ťahák. Proste ale chápete? Kam toto speje?! Škola by vás mala niečo NAUČIŤ a ne vám najebať 300 skúšok za týždeň a vy chúďatká sa na ne ani dokonalo pripraviť nemôžte (a určite sa na ne pripraviť CHCETE! teda... MALI BY STE CHCEŤ) lebo sa to proste stihnúť NEDÁ, ešte k tomu keď máte nového frajera, od ktorého sa neviete odtrhnúť a prebieha liga v hokeji, ktorú proste pozerať musíte. Plus do toho ešte snežiť začalo a to tiež treba nerušene z okna pozerať a sústrediť sa len na vločky. No katastrofa, čo vám poviem, vyjebať sa im na to treba a ťahák treba písať! Tak tak, veru veru!
Ok, ale o Dánsku a Švédsku som chcela, však?

:::: DÁNSKO ::::

• V Kodani plynie čas úplne inak ako na celom zbytku sveta, vysvetlím: ak sa niekedy vyberete do Kodani, 2 dni na jej pozretie sú veľa. My sme prvý deň pochodili VŠETKO podľa sprievodcu s názvom "Tri dni v Kodani" --> a toto všetko sme dali do 16:00 a už o 20:00 sme boli úplne zúfalé a fakt nevedeli, čo a kam ísť.
• Ich vianočné trhy sú prťavé, fakt! Tie bratislavské sú asi 6krát tak väčšie!
• Ulička lásky bola taktiež nezaujímavá, iba jeden obchod so sado-maso pomôckami a asi 10 s normálnymi vecami, bordely asi také 4. Žiadne kurvy vo výkladoch, proste nič! Nuda, no.
• Ich symbolom týčiacim sa na morskom brehu je Morská panna (neviem prečo, prečo? Neviete?) a ona sa vraj zamilovala do dákeho dánskeho čáva a preto chcela byť bez plutvy a uzavrela zmluvu s dákou bosorkou a tá ju premenila. Ľudovo povedané: podľa mňa si len mladá chcela riadne zajebať a cez plutvu to nešlo, tak potrebovala normálne nohy a no... kundu, chápete.
• V Kodani je jedna z najväčších peších zón v Európe. Zistili sme to tak, že sme sa dákej tetušky spýtali, že kde je, reku, McDonalds a ona, že: "Na konci pešej zóny, ale je to ďaleko." A fakt to kurva ďaleko aj bolo! Až potom som v Sprievodcovi Kodane odhalila, že je fakt jednou z najdlhších.
• Christiania. To je tiež celkom zaujímavá oblasť, eh... Každý nám vravel, nech tam ideme ale nik nepovedal prečo, tak sme sa nič netušiace tam vybrali. A ono je to územie vyhostené z Európskej únie a je tam Green light district. Celkom sme sa tam báli, že nás na každom rohu zhúlia, nadrogujú, znásilnia a potom rozpredajú na orgány.
• Nejedzte syry, ktoré ponúkajú na ulici (oni majú taký super zvyk, že ovocie a zeleninu a syry majú vystavené na ulici a ku viacerým majú, že "vzorka zdarma", ktorú môžte ochutnať). Sú hnusné. Fakt! Prsty mi prestali smrdeť až na druhý deň navečer!

:::: ŠVÉDSKO ::::

•  Z Dánska sme sa tam dostali cez most Öresundsbron vlakom, stálo to vyjebaných 41 € ten lístok na vlak! Čo kradnem, dopiče?! (preklad: v Škandinávii je drahé - okrem všetkého iného - aj cestovné)
• Švédi sú exhibicionisti. Všetci majú na domoch obrovské okná (zásadne neplastové, aby im mohlo fasa prefukovať dnu) a žiadne závesy/žalúzie/rolety/čokoľvek! Furt som musela premýšľať, jak to riešia, keď chcú jebať trebárs na okne... nechajú sa očumovať? Alebo to robia len v kúpelni? Ja fakt neviem!
• V piatok večer sa mladí pripití Švédi zabávali tak, že... hm, ja vám to opíšem, tak si to predstavujte: máte eskalátor v metre. Teraz, máte 2 eskalátory hned vedľa seba, jeden ide hore, druhý dolu. No a tí chalani si vždy po jednom ľahli na držadlá týchto oboch eskalárorov a keďže jeden šiel hore a druhý dolu, tak ich to otáčalo o 360°. Akože, ono to bolo STRAŠNE vtipné, len to neviem až tak dobre opisať.
• Baby zásadne nosili len topánky s platformami, aké mali v 90-tych rokoch Spice Girls. Fuj. Ak príde tá móda aj sem, tak... tak... hm.... zasamovraždiť sa nechcem... sakra... to budem riadne v riti, čo?

:::: A na záver, môj skvostný osobný život ::::

 Odhliadnuc od toho, že som psychicky na dne (ale dvíham sa, pomály ale iste!), je to celkom fajn. Teraz už letíííím aby som sa ďalej učila (hahaha, ten bol dobrý, čo?) si oholila nohy a nalakovala nechty na zajtra, nech som jebačka jak hrom! :D

Itinéraire: Bruxelles

Privítacia veta s Emou: "Ak si robíš nádeje, že za 7 dní prídeš a budeš rozhodnutá, čo so svojím životom, tak na to zabudni! Ja som zdrhla na 3 týždne a keď som sa vrátila, som stále na tom istom, čo predtým," ma predsa nemôže vyviesť z miery, keď som niekoľko tisíc metrov nad zemou v lietadle do Brusela, ne? ;-)
Obe sa tešíme jak blšky, lebo konečne máme viac ako 3 dni spoločného voľného času a ideme na náš dlho očakávaný výlet :)

Destination- Bruxelles

(čítať s náramne francúzskym prízvukom, ďakujem!)

V skratke:

• Brusel má okolo 150 000 domácich obyvateľov, ale celkovo tam žije cez milión ľudí, čiže samí prisťahovalci. Nie, pravého Belgičana som nestretla, pýtali sme sa každého, s kým sme sa bavili ale vraj neboli (aj keď, mohli vlastne klamať, hajzli jedni!). Namiesto toho sme videli aspoň miliardu černochov a Indov a všelijaké zahalené ženy z Fakt-neviem-a-ani-ma-to-moc-nezaujíma-skade.
• Brusel mi v dačom pripomínal New York City a hlavne SVIETILO SLNKO! Nám to divné neprišlo, ale miestni chytali orgazmy z toho, že už týžden vkuse je slnko lebo vraj minulý rok boli slnečné dni 2 v júli a 3 v auguste
• My vieme kedy prísť, lebo vraj raz za dva roky na 4 dni je tam výstava kvetov (čo je tam dáka obrovská udalosť a seansa ale ja moc kvetofil nejsom, čiže mne to nič nevravelo, ale Ema sa na tom značne ukájala) a bolo to akurát, keď sme tam boli my... to už je aká náhoda, ne?
• Omylom som Eme takmer dohodila dákeho Peruánca, ktorý po nej šiel, lebo vedel len po španielsky alebo francúzsky a ja po španielsky viem akurát tak "som pekná" a "chcem sa s tebou vyspať", tak som zvolila ako komunikačný jazyk francúzštinu, čo u mňa taktiež neni žiadna sláva a zlyhali sme na vete "už si tancoval s Emou?", kde som mu omylom povedala, že "Ema chce s tebou tancovať" a on celý potešený začal dačo hovoriť kamošovi. Ja som Eme v skratke všetko obkecala a že: "A teraz ma jeho kamoš zavolá tancovať aby ste pri stole ostali sami... počkaj, 3, 2, 1, " kamoš: "Ideš si so mnou zatancovať?" Po pesničke sme polo-opité utiekli z toho klubu s tým, že sme VEĽMI UNAVENÉ, ale jedno, čo si pamätám s určitosťou je, že ešte o pol štvrtej ráno som si umývala vlasy.
• V Antwerpách (mesto poblíž) nás všade zastavovali s tým, či nejsme lesby (poznámka k môjmu životu- to, že sa neviem rozhodnúť medzi dvoma chlapmi...ok...ale žeby som sa nevedela rozhodnúť ani medzi pohlavím?!) lebo sme boli oblečené do neónova (to aby sme sa nestratili predsa!) a ja som mala na sebe taký nešťastný sveter s dúhou (ale dovtedy ma to prisahám nenapadlo spájať môj veselý svetrík s homosexualitou!) a proste ešte k tomu najväčší gól- pred dákymi dvoma dňami v tom meste skončil festival Dúhový pochod a všade ešte boli rozvešané dúhové vlajky, tak sme fakt zapadali...
• Náš hotel v Bruseli sa nachádzal v černošskej štvrti (nie že by sme to vopred vedeli!), čiže keď sme tam pred polnocou naklusali a zahlásili, že nám sa ešte nechce spať tak ideme na prechádzku po okolí... už po pár metroch sme zistili, že niečo nesedí. Začalo to tým, že ja: "Aha, tam v tej uličke na konci je taký kostolík ako bývali v Amerike tie černošské ghospelové kostoly, poďme sa tam pozrieť!" Pri vstupe do uličky nás vítala autistická černoška, ktorá si furt niečo mrmlala a rozhadzovala rukami. No keď tam zaflekovalo auto a prudko z  neho vystúpili obrovskí černoši a začali sa hádať a strkať do seba, nebolo nám všetko jedno. Čiže spät sme ísť nemohli, tak sme šli ďalej, do parku... kde nám asi štyri 10-členné tlupy ponúkli marihuanu (taktita: "Tvár sa, že nevieš po anglicky, čiže vôbec netušíš, že hovoria na teba" zabrala a tak isto aj taktika: "Tvár sa, že nevieš po francúzsky- čo nie je vôbec ťažké, lebo fakt nevieš- čiže vôbec netušíš, že hovoria na teba" fungovala perfektne) a potom kričali: "What's uuup, ladieees?!" Tak sme prášili do hotela, viete si predstaviť!
• A videli sme aj bruselskú "Uličku Lásky" (mne to najprv nedošlo, lebo sme nevedeli, že je to tam a som sa asi pol sekundy mrte čudovala prečo sa nejaká žena prezlieka priamo pred odostretým oknom, ale ďalší výklad moju predstavu napravil).