Nečítam, nepíšem... ospravedlňujem sa!

Poslednú dobu blogy vôbec nečítam ba ani písať sa mi nechce. Každú voľnú sekundu čo mám sa snažím tráviť menej u lekárov a viac s ľuďmi. Doma nesedím za compom, ale rozprávam sa s rodičmi.
Inak robím veci ako:
Píšem chalanovi, ktorého som vživote nevidela aby napísal babe, ktorú som v živote nevidela a ani si s ňou nepísala aby sa šla pozrieť na jeden byt, ktorý som, taktiež, vživote nevidela aby som o ňom mohla poslať info ďalším trom ľuďom, ktorých som, ako inak, vživote nevidela. Svet bez hraníc je zábava.
A učím sa (lebo, kokoti, nemohli dať normálne predtermín, ale termín v polke januára, jak u kokotov v Kokotove, proste).
Takže... rátam s tým, že keď sa začiatkom februára usadím v byte väčšom ako naše poschodie, tak začnem písať už konečne na dákom tom novom blogu, ktorý vám, samozrejme moji najdrahší! dám. Dovtedy poprosím strpenie z mojej strany...