Schrödingerova mačka

Vrámci pozerania BigBang Theory počas toho, ako by som sa mala učiť učenia sa na štácky ma napadlo obohatiť vás jednou vedeckou teóriou, ktorá bola kedysi mojou najobľúbenejšou lebo veď proste ten názov že "Schrödingerova mačka", vy nemáte pri tom pocit, že vás ujebe k smrti?
No, skrátka ide o to, že predstavte si krabicu a v nej mačku (ktorá má vyoperované hlasivky a je aj ochrnutá lebo akékoľvek zvuky a pohyby by ju prezradili v našom experimente --> to pán Schrödinger síce nepovedal, ale mal! Lebo úplne zavádzal, hajzel jeden, podľa mňa!). Teraz, s tou mačkou je tam aj miska s jedom (teda, neni to jed, je to dáky rádioaktívny nuklid, ktorý sa má do pol hodiny rozpustiť ale je už noc a proste nie, nechajte ma žiť! Čiže jed, ok?). Ale tá krabica je uzavterá (potrebu dýchať a kyslík tiež zanedbáme, ok?). A pokým tú krabicu neotvoríme, tak sa nikdy nedozvieme, či je tá mačka živá, alebo vypila "jed" a je už mŕtva. Že keď sa o tom nepresvedčíme tak je zároveň živá a mŕtva, ízy-pízy!
Čiže skrátka, suma-sumárom, moje múdre hlavičky, kým sa o niečom nepresvedčíme alebo niečo neskúsime, tak obe možnosti súčastne vedľa seba existujú. Že kým sa neskúsite napr. chlapa spýtať narovinu, či vás chce tak furt to môžu byť obe možnosti. Ale keď sa spýtate a povie, že "jasné, šukal by som ťa, bejby!" alebo že "wtf, ne, si špatná a smrdíš, choď dopiče", tak každopádne budete aspoň vedieť na čom ste, čo je vždy dobré, aspoň sa neurozmýšľate k smrti.
(Čiže na dnes len tolko, piatkové rande bolo inak popiči hyper super úžasné, ale mladý sa to nikdy nesmie dozvedieť, lebo moja ľadovcovosť má po chlebe.)