Jebač si dnes nezajebal

Áno, takto nejak by to reálne malo fungovať, že zo žúrky prichádza človek o 6:30 ráno!
Dobre, keďže som ešte trošku ožratá na pardť a nevidím na písmená ale to nemôžem takto verejne priznať lebo veď som dáma a hlavne BAKALÁR, ľudia moji!!! pripitá, tak long story short, štácky som dala, som akože happy [resp. je mi to fakt strašne jedno a jediné čo túžim je už konečne ísť spať, dočítať si knihu, kuknúť seriál a zajebať si s Drahým (v presne opačnom poradí dôležitostí ako som to napísala)] a teraz poďme na ten žúrec, lebo to zaujíma všetkých najviac, že!
No, skrátka, moja demencia a retardovaná povaha sa zase raz predviedla a ja neviem, povedzte mi, mám nejaký komplex z detstva (lebo podľa mňa a Emy fakt nemám, rozmýšľali sme nad tým teraz hodinu vkuse) alebo čím to je, že si neustále potrebujem dokazovať svojmu egu, že ma bude chceť práve ten, ktorý v tom časovom okamihu chcem aby ma chcel? Veď preboha, dneska som chudáka Jebača STRAŠNE zneužila a "pohľadom zdola" (viete, taký ten cielený, ktorému žiaden chlap neodolá, lebo je zdola a sexy) som ho surovo bez lásky zmanipulovala a ma šiel odprevadiť až domov, bez jedinej pusy a akéhokoľvek sexu na rozlúčku a s odmietnutím prespania v jeho voľnom byte (nahováram si, že to bolo tým, že som slušná, ale niečo mi hovorí, že to bolo (aj) tým, že krámy zo mňa tiekli jak z prasaťa, ehm).
Celé to prebiehalo teda nejak takto: Dala som štácky, kúpila som si s Emou nové boty, šla som sa domov na hodku prespať, stretla sa s Drahým, ktorý mi priniesol ružu (!), ktorú odtrhol (!!) z kríku (!!! vyzerala fakt úboho ale to gesto proste!) pri svojej škole (!!!! aj vám to pripadá skurvene sexy? Lebo mne strašne a úplne pri tom vlhnem akože, lebo ja som nikdy nedostala žiadnu ružu a už vóbec ne z jeho iniciatívy a celé je to proste kurevsky milé a strašne som z toho napichaná a skáčem a prihlúplo sa usmievam a podobné kokotiny, ktoré bežný človek robí keď má tak na prelome 15-16 rokov, určite si to pamätáte z detstva, z ktorého som ja očividne ešte nevyšla). Potom sme sa stretli s Emou, ktorá bola predtým u nás keď som tam ja nebola a naši ju nabalili vodkou (nebojte, ani ja tomu stále nejak nechápem, musím sa ich spýtať, keď vstanú, lebo veď wtf? Prečo šla k nám a prečo moji rodičia podporujú môj alkoholizmus a dotujú mňa a Emu vodkou?!), ktorú sme stiahli popri tom, jak sme sa privítavali. Potom sme šli zo školy žúrovať a bolo mi strašne dobre (okrem momentu, kedy blízka spolužiačka vykecala ďalšej, s ktorou som sa v živote nebavila celý môj vzťahový život). No a potom sa na tom žúre najviac odveci objavil Jebač. Ak som nepovedala aspoň 50-tim ľuďom, že kedysi by som ho šukala do bezvedomia a strašne sa mi páči, tak ani jednému... A tu niekde prišla na rad moja "radostná hravá vlastnosť" a zaumienila som si, že cieľom dnešného večera (chápete, to je jak cieľ bakalárskej práce!) bude zariadiť aby ma Jebač priam nechutne zúfalo chcel. No a mne sa to fakt nejakým zázrakom podarilo. Trik je v tom, že treba vedieť namotávať a tesne na to odísť vždy v tú pravú chvíľu a poprosiť svojho gay-kamaráta (o ktorom Jebač nevie, že je gay) aby s vami laškoval a dodať Jebačovi pocit, že je vám fakt ľahostajný a máte chlapov ako sraček (čo aj čirou náhodou mám) a proste úplne že no way máte v piči. Ľudia, pol roka, POL ROKA som ho chcela !!! Ale dnes... som mu dokázala iba povedať, že keby prišiel pred pol rokom, tak by som ho dala ale dnes sa mi páči a mám fakt rada už niekoho úplne iného (koho veľmi dobre pozná, ale to som mu nepovedala, zatiaľ je to s Drahým v rovine "je mi s tebou fajn, aj mne je s tebou fajn, mám rada keď sa stretávame a aj ja to mám rád, strašne dobre sa bozkávaš, tak to neriešme a sme kvázi spolu a nemáme potrebu sa zajebávať s ostatnými a tešíme sa na seba keď sa stretáme"). Nechápal z toho jak ja z oceňovania dlhopisov a prinútilo ho to ešte viac ma baliť a oblapávať. Pobozkať sa ma snažil asi milión krát. Ba dokonca ma šiel peši odprevadiť home a furt sa ma snažil držať za ruku (a aj ma držal na rukách, to bolo mega!) alebo za pás (a všetky spolužiačky bezdôvodne znepokojovalo moje: "Fakt sa nebojte, tentokrát fakt viem čo robím," aj keď som to fakt vedela). Celú cestu som sa smiala na tom, keď som mu vravela, že ale ja ho fakt odjebem a fakt pójdem len domov spať a on ma najprv vysmieval, že hahaha moja milá a pak skuvíňal keď pochopil, že som to myslela vážne a rozlúčili sme sa na polceste čistým objatím (prečo musí mať tak dokonalé telo?!).
Dopiči ale fakt, kebyže prišiel pred pol rokom... neodolám. Fakt, neručím za seba! Poriešim ho tak, že nebude vedieť, kde je sever. Ale dnes v noci... dopiči, asi mám toho CP-čkárskeho mladého z najväčšej diery fakt skutočne rada. Kurva.